rok pandémie na Slovensku. Aké ponaučenie si z toho slovenské zdravotníctvo zobralo? Osem odborníkov zo zdravotníctva odpovedá na sedem otázok s cieľom zistiť, či sa nám podarilo využiť krízu na to, aby sme našli spôsob, ako zlepšiť zdravotníctvo. Odpovedajú dvaja exministri zdravotníctva, šéf súkromnej zdravotnej poisťovne, dvaja analytici, poslankyňa, členka predstavenstva súkromnej poisťovne a generálny riaditeľ súkromnej siete polikliník.
Prečítajte si 2. zo série článkov. Odpovedá lekárka a bývalá poslankyňa za ľudí Andrea Letanovská.
Prečítajte si aj odpovede od:
- Rudolf Zajac, exminister zdravotníctva
- Martin Kultán, šéf poisťovne Dôvera
- Elena Májeková, členka predstavenstva UNION
- Dušan Zachar, INEKO
- Martin Smatana, analytik
vyzerá to tak, že postupne odznieva druhá vlna pandémie covid-19. Aké problémy odhalila a zvýraznila pandémia v našom zdravotníctve?
Pandémia odhalila naplno skutočnosť, že naše zdravotníctvo funguje bez rezervy. Dlhodobý investičný dlh a zároveň personálne poddimenzovanie niektorých kľúčových odborov spôsobujú, že aj v mieri, mimo pandémie ideme na doraz. Akýkoľvek výpadok zariadenia (pokazené CT, havária na op. sále, atď.), alebo personálu znamená, že čakacia doba na vyšetrenie, či zákrok sa zvyšuje, operácia sa odkladá a čas do stanovenia diagnózy alebo zahájenia liečby sa predlžuje.
Počas pandémie sme relatívne rýchlo (pri nízkom počte hospitalizovaných pacientov) museli pristúpiť k pozastaveniu plánovanej zdravotnej starostlivosti a k reprofilizácii lôžok. Problémom nie je absolútny nedostatok lôžok v nemocniciach – tých máme v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ nadbytok. Najväčší problém zdravotníctva je nízka flexibilita a schopnosť navýšiť a presmerovať kapacitu vtedy a tam, kam treba. Na Slovensku máme totiž nielen investičný a personálny dlh. Náš systém je zanedbaný v zmysle „manažovania ambulantnej aj nemocničnej starostlivosti moderným spôsobom“. Systém je rigídny a prepotrebné reformy sa roky odkladali. Namiesto toho, aby sme hľadeli dopredu, mapovali horizonty nových výziev a možností, či sa pripravovali na krízy, riešime ad hoc to, čo nám už padá z rúk. Tento spôsob manažovania stojí to mnoho zdrojov, je neefektívny a neprináša požadovaný výsledok pre pacienta.
hovorí sa, že kríza je zároveň príležitosťou. Využili sme krízu na zlepšenie nášho zdravotníctva?
Na túto otázku ešte neviem odpovedať. Myslím, že je to priskoro hodnotiť a môžem len vyjadriť vieru, že hádam sme sa predsa len niečo naučili. Spomeniem aspoň dve veci.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.