to, čo sa deje na Slovensku v súvislosti s odhaleniami o Ficovej a Pellegriniho ére, vyzerá prelomové. Niečo podobné sa v minulosti stalo maďarským aj poľským socialistom – dominantné strany v štáte boli pre odhalenie korupcie úplne vymazané z politickej mapy. Stane sa to napokon aj na Slovensku, kde Pellegrini s Ficom stále držia 30 percent voličov?

čo presvedčí masy

Z času na čas sa aj v postkomunistických krajinách stane niečo, čo dovtedy žiariacu aureolu suverénnych lídrov sfúkne ako plamienok sviečky. To niečo nie je, ako by sme sa mohli domnievať, najťažší zločin, ktorého sa títo lídri dopustia. Únos ani vražda nestačia na to, aby státisíce až milióny ich priaznivcov zásadným spôsobom zmenili názor. Únos a vražda sú bodmi významného obratu, pretože zmobilizujú druhú stranu. Ale nie sú bodmi definitívneho zlomu, pretože voliči zločinných lídrov jednoducho neuveria, že lídri tie zločiny naozaj spáchali. Bod definitívneho zlomu prichádza až vtedy, keď tomu aj títo voliči pomaly a neochotne, ale predsa len začnú veriť.

Čo môže spôsobiť takýto zlom? Skúsenosti ukazujú, že sú to v zásade dve veci: Jednou je strata starostlivo budovaného obrazu neporaziteľnosti. To sa stalo Mečiarovi vo voľbách v roku 1998 (ktoré síce vyhral, ale stratil väčšinu) a Ficovi pri strate premiérskeho kresla v roku 2018 (po ktorej už nasledujúce voľby vyhrať nedokázal). To ich voličmi otrasie, pretože oni chcú milovať víťazov, nie porazených.