dezinformácie či fake news sú klamstvá šírené úmyselne a systematicky s cieľom ovplyvniť názory tých, ktorí ich prijímajú. A tým ovplyvniť mám na mysli manipulovať. Mimochodom, pojem dezinformácia pochádza z ruského termínu дезинформация [dezinformacija], ktorý bol prvýkrát použitý v roku 1949. Tieto klamstvá sa stali celospoločenským problémom. Ukážkovo sa to prejavilo práve v pandémii covid-19. O to väčší problém je to vtedy, keď sa klamstvá šíria online, predovšetkým cez sociálne siete. Deje sa to totiž rýchlo, často a medzi príliš veľa ľuďmi, ktorých to výrazne ovplyvňuje v ich rozhodovaní o dôležitých otázkach, a tým aj výrazne ovplyvňuje celospoločenské dianie. Je to problém, ktorý si uvedomuje čoraz viac ľudí. Lenže čo s tým? 

Riešení v boji proti dezinformáciám sa ponúka hneď niekoľko. Najdôležitejšie je vzdelanie ku kritickému mysleniu, ktoré sme značne zanedbali a teraz žneme, čo sme zasiali a rozhodne sme nezasiali semienka kritického myslenia. Ďalšie riešenie je vzdelanie k mediálnej gramotnosti, a to nielen mladých, ale aj tých skôr narodených. Nepochybne je potrebný aj fakt-checking a vyvracanie dezinformácií, a to nielen hŕstkou dobrovoľníkov na ich vlastné náklady a vo voľnom čase, ale s podporou štátu a v rámci štátnych inštitúcií. Samoregulácia v spoločnosti by bola tiež fajn. V minulosti, keď niekto hovoril hlúposti v krčme, dostal jednu-dve po papuli, pol krčmy sa mu vysmialo a nabudúce si to rozmyslel. Dnes je to však pri existencii sociálnych sietí značne zložitejšie. Krajným prostriedkom, keď ostatné riešenia zlyhávajú a spoločenská samoregulácia nefunguje, je právo.