6 mesiacov za nami:

• Je faktom a dnes sme dostali k tomu údaje, že daňové príjmy samospráv za pol roka 2022 rastú tempom o 13%
• V júni 2022 dostanú obce, mestá, ale aj kraje(župy) o 25% viac daňových príjmov ako minulý rok v júni
• Samosprávy v zmysle východísk štátu pri schvaľovaní štátneho rozpočtu pripravili ku koncu roka 2021 svoje rozpočty na rok 2022 s rastom 6%. Niektoré samosprávy, sledujúc vývoj v 1. štvrťroku 2022 a vo väzbe na daňovú prognózu z marca 2022 už upravili svoje rozpočty, navýšili príjmy a mnohé aj výdavky.

Tých 6% naviac zo základne 3,25 miliardy daňových príjmov v roku 2021 predstavuje 200 miliónov EUR príjmov naviac do rozpočtov samospráv v roku 2022. Pre malé obce je to ako malina pre medveďa, pre niektoré mestá je to viac financií, pre niektoré župy je to významne väčší objem financií.

kde sa stala chyba

Inflácia: Pri príprave rozpočtu na rok 2022 minister financií optimisticky rátal s infláciou na rok 2022 vo výške 4%. Zbožná prosba. Už v decembri 2021 bola ročná inflácia 5,7% a ku koncu júna môžeme rátať so silným dvojciferným číslom (okolo 12-15%), pričom energie majú medziročný rast o 30-70%, podľa druhu energie a veľkosti odberateľa.

Rast platov: Vláda rátala s nízkym rastom platov, pričom tieto už dnes rastu rýchlejšie ako boli predpoklady. Vyššie platy ťahajú vyššie daňové príjmy, pričom 6% rast príjmov potiahne dane z príjmu o 7-8% (progresívne zdaňovanie). Platy ešte porastú, mnohé valorizované od 1. júla a porastie aj výber dane z príjmu, a aj príjmy samospráv. Toto v rozpočtoch nebolo.

Spotreba: Domácnosti a firmy spotrebúvajú objemovo viac (napríklad palivá išli v objeme hore o 10%) a pri vyšších cenách aj v peňažnom vyjadrení. Tým pádom rastú aj spotrebné dane u konečných spotrebiteľov, ale aj u medzistpotrebiteľov. Toto v rozpočte štátu a verejnej správy nebolo.

Smola: Samosprávy spravidla priamo alebo nepriamo (cez akciovky, rozpočtovky, príspevkovky) NIE SÚ platiteľom DPH, ale majú ceny aj s DPH vo výdavkoch. Tu štát benefituje priamo z vyšších nákladov samospráv. Na faktúre za plyn v dvojnásobnej výške za chladenie štadióna je dvojnásobná DPH pre štát. Minister financií sa ale o tieto "dodatočné" príjmy "podeliť" nechce. Nemá, nedá, sám má málo. Solidarita pri cválajúcej inflácii štátu nič nehovorí. S M O L A.

čo hrá v prospech samospráv

Jedno mesačný posun: Málokto si uvedomuje, že samosprávy dostanú decembrový výber daní (vysoký kvoli bonusom v novembri) až v januári. Tým pádom dostanú v roku 2022 jeden mesačný výber daní z roku 2021 a 11 krát z roku 2022. A potom v januári 2023 vysoký výber daní z príjmov z decembra 2022, ešte nezaťažený zvýšeným daňovým bonusom).

Rast platov: Platy porastú výrazne a mnohé o viac ako 10% a toto sa premietne do vyššieho výberu daní z príjmu a následne do príjmov samospráv.

výsledok

Príjmy samospráv: rozpočtovaný príjem samospráv vo výške 3,7 miliardy EUR na rok 2023 dosiahnu samosprávy už v roku 2022. 

https://www.mfsr.sk/files/archiv/57/Hlavna_kniha.p...

Výdavky: Už v roku 2022 zasiahnu samosprávy vyššie výdavky hlavne v dôsledku vyšších energií, tých neregulovaných. Je potrebné uviesť, že základné a stredné školy sú cez normatívy financované štátom a je zavádzajúce hovoriť, že toto bremeno nesú samosprávy. Musia dostať a dostanú vyššie normatívy a musia sa o tom s ministerstvom dohadovať. 

Rezervné fondy: Samosprávy na rozdiel od štátu odkladajú svoje prebytky z bežného hospodárenia nabok do rezervného fondu. Z neho sa financujú kapitálové výdavky, alebo sa z neho splácajú úvery, ktoré sa zobrali "dopredu" na financovanie kapitálových výdavkov. Kapitálový výdavok je investícia do školy, škôlky, cesty, dopravných prostriedkov, domovov, do polikliník, do parkov, do budov, do divadiel. 

Rezervné fondy majú niektoré obce malé a nízke (v nich takmer nič), ale niektoré samosprávy v nich majú desiatky miliónov eur, lebo neinvestujú, nestíhajú investovať a niekedy aj maria už vyobstarané investície. Dobrým príkladom samosprávy s vysokým zostatkom rezervného fondu a dokonca neminutých, ale už zobraných úverov je Bratislavská župa a zopár miest. V takejto výnimočnej situácii ale nie je väčšina obcí.

Bolo by zo strany štátu rozumné umožniť financovanie ajniektorých bežných (infláciou zdražených položiek) z rezervného fondu. Nakoniec, už slovo "rezervný" navodzuje použitie na "nečakané" výdavky.

Štátny rozpočet na rok 2023 by mala robiť partia pod schopným ministrom, ktorý rozumie dynamike makroekonomiky a nečíta budúcnosť z padajúcich jesenných listov.

záver

Ministerstvo financií by malo vo väzbe na novú daňovú prognózu z júna prerobiť Štátny rozpočet na rok 2022.

Následne by sa na základe nových predpokladov (ale hlásime ho: 10% navýšenie príjmov oproti roku 2021) mali obce, mestá a župy pustiť do úpravy svojich rozpočtov s dôrazom na tvorbu prebytku v roku 2022.

Štátny rozpočet na rok 2023 by mala robiť partia pod schopným ministrom, pod novým človekom, ktorý rozumie dynamike makroekonomiky a nečíta budúcnosť z padajúcich jesenných listov. Solidarita so samosprávami a jednorazové opatrenia na vykrytie finančných suchôt obcí - miest - žup podľa veľkosti (ale aj napríklad dĺžky zimného obdobia) by mali byť novým momentom v rozpočte štátu.

Samosprávy by mali byť účastníkom každej a všetkých diskusií o financovaní verejnej správy, jej zmien (viď bonusy, prídavky, krúžky a ešte čokoľvek) a ich plná informovanosť by bola bonusom pre pokoj v krajine.

Samostatnú pozornosť by si mali od štátu zaslúžiť veľké budovy, haly, divadlá, štadióny a spoločenské domy, ktoré by na spotrebu energie a súvisiace účty v sezóne 2022/2023 nemali reagovať vyvesením tabule ZATVORENÉ, ale ĎAKUJEME ŠTÁTU ZA PODPORU.

Len jedno sa pýta. Zodpovedný finančák s empatiou na 4. poschodí ministerstva financií. Troch takých poznám/e. Chcete mená?

Čo Vy na to  ZMOS a Únia miest Slovenska?

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme