združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) avizuje po štrajkovej pohotovosti, ktorá sa skončí 30. júna, protesty najskôr v regiónoch a po septembrovom sneme aj v Bratislave. Jeho predseda Branislav Tréger to síce nepovažuje za najšťastnejšie riešenie, ale iná možnosť podľa jeho slov nie je. Uviedol to dnes počas tlačovej konferencie po zasadnutí Rady ZMOSu na Štrbskom Plese. Poukázal na to, že znechutenie štatutárov je dosť veľké vzhľadom na veľké množstvo problémov, ktorým čelia samosprávy a ktoré budú existenčné. Okrem energetickej krízy tak naznačil aj komunitnú krízu, ktorá bude mať podľa neho negatívne dôsledky na ľudí.

Vedenie samospráv najviac trápi novela zákona o dani z príjmov, konkrétne daňový bonus, pri čom Tréger naznačil výpadok do konca budúceho roka vo výške pravdepodobne 612 miliónov eur. „Občania budú s kvalitou života pravdepodobne nespokojní, aj kvôli tomu, že my budeme musieť v rámci rozpočtu spraviť úsporné opatrenia. Dohodli sme sa na tom, že pravdepodobne z drvivej väčšiny budeme skracovať dotačné schémy, budeme mať pravdepodobne veľký problém zapojiť sa do európskych fondov, pretože nebudeme mať finančné prostriedky na koofinancovanie,“ priblížil predseda ZMOSu. To môže podľa neho spôsobiť citeľné škody v národnom hospodárstve. Naznačil zároveň obmedzenie športových, kultúrnych a sociálnych podujatí a služieb. Až päťnásobne môže podľa neho narásť aj poplatok za klientov v sociálnych zariadeniach. Pre nárast cien energií tiež hrozí, že rodičia si priplatia za umiestnenie dieťaťa v materskej škole, a to až na hornej hranici zákona. Nárast cien potravín ovplyvní zase poplatky za stravovanie v jedálňach.

Podľa predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky Ľubomíra Andrassyho, ktorý dnes rokoval s predstaviteľmi združenia, by si vláda a parlament mali byť vedomí toho, že takmer 80 percent životných situácií, od narodenia až po smrť, riešia samosprávy, čo vykonávajú či už v originálnej pôsobnosti alebo v prenesenom výkone. Podľa analýzy kontrolných akcií NKÚ zameraných na fungovanie samospráv muselo podľa jeho slov až približne 58 percent samospráv, teda dve tretiny, za posledných päť rokov dofinancovať z vlastného rozpočtu prenesené kompetencie na samosprávu. „Museli zabezpečovať služby, ktoré si štát u nich objednal prostredníctvom preneseného výkonu štátnej správy z príspevku, ktorí dostali len na úrovni tých 60 až 70 percent. Všetky ostatné povinnosti, ktoré z tohto preneseného výkonu vznikali ako náklad pre rozpočet samosprávy, museli samosprávy financovať zo svojho vlastného rozpočtu alebo museli nachádzať iný zdroj financovania, pretože štát si nesplnil svoju povinnosť voči samospráve,“ opísal problém predseda NKÚ. Nadpríjem samospráv cez podielové dane nemá podľa jeho slov slúžiť na vykrývanie prenesených kompetencií, ale na rozvoj územia, teda modernizáciu škôl či cestnej infraštruktúry.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.