bober poukázal na nezastupiteľnú úlohu cirkvi v spoločnosti, ktorá sa naplno prejavila v období pandémie i utečeneckej krízy súvisiacej s vojnou na Ukrajine. Súčasnej svetskej moci najmä v Európe vytkol, že nestojí o služby cirkvi, na prácu ktorej sa pozerá s opovrhovaním a iróniou. 

„V dobe, keď sa vyzdvihuje skôr finančníctvo a technické zameranie, sa zdá, akoby sme zabúdali, že je potrebné pracovať aj na duchu. Duchovná práca je neraz považovaná za zbytočnú. Na biskupov a kňazov sa pozerá negatívne a na základe zlyhania niekoľkých jednotlivcov z našich radov, ktorí sú aj pre nás samotných výčitkou a hanbou, prisúdili sa nám rôzne zovšeobecňujúce označenia a nálepky,“ povedal vo svojej homílii.

Cirkev chápe ako krivdu, keď sa v mediálnom a spoločenskom priestore prikladá veľký význam jednostrannému pohľadu na cirkev. "Jedna pozitívna správa nevyváži ďalších desať, ktoré sa snažia prezentovať cirkev ako mašinériu moci, brzdu pokroku či ako hniezdo predátorov," uviedol Bober. Podľa neho chýbajú správy o službe cirkvi spoločnosti, nehovorí sa o nemalom príspevku cirkvi k spoločenskému zmieru, o starostlivosti o psychické a duševné zdravie obyvateľov najmä počas pandémie i utečeneckej krízy. Zahmlievajú sa prínosy v školstve, kultúrnom živote, zdravotníctve i charite. "Prečo sa nikde nepovie, že aj v rámci integrácie a práce s rómskymi komunitami máme oveľa lepšie výsledky ako rôzne iné organizácie," upozornil Bober.

V homílii arcibiskup apeloval na predstaviteľov štátu, aby už nikdy v budúcnosti nepovolili definovať bohoslužby ako obyčajné hromadné podujatie, aby sa nikdy nevrátil plošný zákaz bohoslužieb, ako to bolo počas zavedenia pandemických opatrení. „Toto neurobili ani v iných, oveľa sekulárnejších krajinách. Možnosť praktizovať svoj náboženský život, aj keď s nevyhnutnými obmedzeniami, patrí k základným ľudským právam a slobodám,“ upozornil Bober s tým, že je to viac ako kultúra.

Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.