problém vysokých cien elektrickej energie v Európe závisí od veľa faktorov a dáta hovoria nasledovné:
1. Prehľad poklesov a rastov výroby elektrickej energie za 7 mesiacov 2022 oproti 7 mesiacom 2021 priniesla Statista.
Merané cez priemerný celkový výkon 321 gigawatov Európa medziročne klesla o 4 gigawaty. Namiesto rastu máme teda pokles. To je prvá zlá správa pre energeticky náročnú Európu.
2. Vypnuté jadrovky v Nemecku (k 1.1.2022) robili priemerne minulý rok 3,5 gigawat výkonu. Ak by boli v prevádzke, pomohli by. Ide o 1 % Európskej výroby.
3. O priemerných 9 gigawatov výrobnej kapacity menej má Európa hlavne kvôli dnes pozastavenej výrobe v jadrových elektrárňach vo FRANCÚZSKU. Minulý rok išiel priemerne výkon 41 gigawatov, v januári 2022 dokonca 47 gigawatov (jadrová energia sa podieľa na výrobe vo Francúzsku aj viac ako 70 %).
Dnes idú jadrové elektrárne vo Francúzsku na 25 gigawatov a pokles je kvôli plánovaným, ale aj neplánovaným odstávkam a aj kvôli nedostatku vody v riekach a teplej vode v riekach (chladia sa ňou reaktory a naspäť sa vypúšťa ešte teplejšia voda).
Pokles jadra vo Francúzsku je teda medziročne v júli viac ako 10 gigawatov. To je 3x toľko ako vypnuté Nemecko. 9 gigawatov je aj priemerný pokles výkonu, a bude to do konca roka horšie.
4. Pokles hydro je medziročne kvôli suchému počasiu a nedostatku vody v Európe priemerne za 7 mesiacov ďalších 10 gigawatov a zatiaľ to nevyzerá na zlepšenie a návrat výkonov ku koncu roka 2022.
5. Nie na plyn netreba vsádzať ani groš, ide zima a plynu nebude dostatok, a míňať ho na výrobu elektrickej energie nie je veľkým prísľubom. Skôr príde k poklesu kapacít, čo je vidieť na výrobe elektrickej energie z plynu v Nemecku, kde v posledných mesiacoch (a to je leto) dochádza k útlmu.
6. Slnka a vetra je priemerne o 14 gigawatov viac hlavne vďaka nárastu vybudovaných kapacít a vďaka peknému počasiu. Ale v noci slnko nesvieti a vietor nefúka vždy. Efektívne využitie vybudovaných kapacít je u Slnka do 30 % a u vetra tiež pod 50 %.
Spoliehať sa hlavne v lete v noci na pomoc „obnoviteľných zdrojov“ je veľké riziko. Slnko v noci nesvieti, vietor v lete fúka menej a vody je rovnako málo a skôr je sucho.
7. ZOSTÁVA UHLIE. V Nemecku odporný lignit a potom čierne uhlie. Jeho uhlíková stopa je strašná (820 gramov na 1 kWh, pričom plyn má 490 gramov na 1 kWh a jadro 12 gramov na 1 kWh). Produkcia z uhlia narástla. Tých 6 gigawatov produkcie naviac je každú hodinu do ovzdušia 5-tisíc ton. Za 1 deň je to 120-tisíc ton CO2. To je len ten nárast. Celkovo ide do vzduchu 10-krát toľko. Áno: v Európe viac ako 1 milión ton CO2 len z uhlia za deň. GreenDeal, či ako sa to volalo? Možno vo Francúzsku, ktoré vypúšťa na obyvateľa 4-krát menej CO2 ako Nemecko. To je, čo? Ale počuli sme, že NEMCI ZELENÍ EKOLOGICKÍ. Trt borový a figa drevená. Špinia po celej Európe a vietor to roznesie...
Európa mala produkovať menej toho CO2, ale vďaka nárastu produkcie elektrickej energie z uhlia bude tento rok produkovať viac. Len Nemecko včera vypúšťalo 250 ton CO2 za minútu.
Ak by boli išli naďalej tie nemecké jadrovky s 3,5 gigawatmi výkonu, tak by nemuseli v Nemecku vypúšťať do vzduchu 3-tisíc ton CO2 každú hodinu. To je za deň kilo na občana Nemecka. Ale prišli zelení a socialisti a politici sa postavili proti vede a v Nemecku rozhodli o zavretí 21 GW výkonu jadrových elektrární. Dnes máme elektrinu za 500 eur megawatt. Gratulujeme, bol to výnimočný rok 2009 a 2011 bol ešte lepší.
8. Ešte existuje Biomasa a v Nemecku jej je 5 gigawatov a uhlíková stopa je polovičná oproti plynu.
9. Ešte sú hydro prečerpávacie elektrárne, ktoré fungujú ako baterky. Ak je voda.
10. Ešte sú topné oleje, čistá katastrofa a niečo medzi plynom a uhlím.
Na a riešením je šetriť. Šetriť, šetriť, šetriť. V Nemecku už majú plány, lebo sú vystrašení. U nás vraj bude dobre a o šetrení hovorí pár ľudí. Pridávame sa k nim. Čokoľvek dnes ušetríte, to sa dá v podstate odložiť do budúcna. A okrem toho tlačíme nižšou spotrebou na nižšie ceny. Nie hneď, ale v horizonte mesiacov a rokov áno.
čo nás čaká do zimy
Nie, jadra výrazne viac nebude, možno nabehnú Mochovce III (to je menej ako 1 tisícina spotreby Európy). Asi nabehne 1 GW vo Fínsku (to sú 2 – 3 Mochovce III), možno pár GW výkonu vo Francúzsku. A možno ponúkne viac Ukrajina, lebo tam továrne už neexistujú a existuje prebytok tak do 1 GW (to je 1/300 potreby Európy)
- Určite bude menej plynu a nebude lacnejší.
- Určite bude viac vody, lebo menej už byť nemôže.
- Určite bude menej slnka, lebo sa skracujú dni a bude viac mrakov.
- Určite bude viac vetra, lebo v zime to tak je.
A určite Nemecko, Francúzsko, Taliansko a Poliaci nakopnú uhoľné elektrárne, ale najprv musí byť voda v riekach, aby sa to uhlie dalo voziť do elektrární.
Tak sme hádam vniesli viac svetla do problematiky:
- koľko sa spotrebuje,
- koľko sa vyrábalo,
- koľko sa vyrába,
- koľko sa možno bude vyrábať.
Modliť sa budeme za neskorý príchod zimy a za jej slabú verziu. A za skoré zrážky v Európe a veľa snehu v zime na horách = hop, to sme nechceli. A keď prší, nie je slnko. Ale zas fúka.
Pokoný koniec leta a prázdnin, priatelia. Momentálne je jadrom problému to, že nie je dostatok toho jadra. Plyn mal vždy byť len medzičlánok. A dočasne, lebo je to polovičný humus ako uhlie. Takže to nie je riešeNIE. A to už obchodníci v Nemecku pochopili. Bola to drahá lekcia. Elektrinu chceli mať lacnú, veľa a zelenú. Nemajú ani jedno. Ako to bolo s tou vojnou a hanbou, pán Churchill?
Kredit Denníku N: https://e.dennikn.sk/minuta/2972005
Statistea: https://www.statista.com/.../europe-energy-supply-in-type/
EÚ za prehľady: https://bit.ly/3c5iBK1
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.