zdá sa, že najlepším riešením sú predčasné voľby, ktoré by dokázali preskupiť sily, myslí si politológ Gabriel Eštok z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Dodáva však, že aktuálne vládne strany, aj bývalá vládna strana Sloboda a Solidarita (SaS), sa toho obávajú. Považuje to za logické, vzhľadom na ich preferencie. Eštok to uviedol pre agentúru SITA v súvislosti s vyslovením nedôvery vláde Eduarda Hegera (OĽaNO). Predpokladá, že tieto strany budú hľadať aj iné riešenia než predčasné voľby, vyjadril však obavu, že to prinesie ďalšie rozbroje a krízu v politickom priestore.
Matovičov akt podávania demisie označil Eštok za smutnú bodku za hlasovaním, ktorý predznamenal pád vlády. Zároveň je symbolom tejto vlády a dokresľuje celú situáciu posledných rokov i mesiacov vládnutia. „Vlády padajú a ministri aj predsedovia vlád odchádzajú v rôznych štátoch, ale aj odísť samozrejme treba vedieť. Je to súčasť bežného politického života, a preto vytváranie takýchto dramatických situácií jednoducho nepatrí do vyspelých demokracií," vraví Eštok. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) tým podľa neho len potvrdil hlavnú príčinu pádu vlády. Dodal, že toto už v podstate ani nie je niečo, čo by mal hodnotiť politológ, skôr niečo, čo by mali zhodnotiť iní odborníci.
Táto vláda bola podľa politológa už dlhší čas v rozklade, začínala s ústavnou väčšinou, o ktorú prišla a neskôr stratila i klasickú väčšinu. Opustil ju dôležitý koaličný partner v podobe strany Sloboda a Solidarita, strana Za ľudí sa sama rozpadla. Pád vlády bol podľa Eštoka predznamenaný. Niektorí podľa neho očakávali, že premiér Heger dokáže ustrážiť svojho ministra financií a so svojou zmierlivejšou povahou a snahou o kompromis nachádzať riešenia, no ukázalo sa, že snaha nestačí a pre udržanie vlády je potrebný aj akýsi politický kumšt, ktorý ale v tejto vláde nebol. Aj to sa podľa Eštoka podpísalo pod vyslovenie nedôvery vláde.
Eštok si myslí, že občania si takýto spôsob vyslovenia nedôvery vláde nezaslúžili. Naráža tým najmä na odkladanie hlasovania, ktoré sa javilo ako hľadanie riešenia, no vo výsledku bolo len oddialením nevyhnutého smerovania k pádu vlády. Poukázal pritom, že tu boli signály z rôznych strán, že by bola možná politická dohoda, a to či na predčasných voľbách alebo na neskoršom hlasovaní, prípadne i na záchrane vlády, no tieto signály ostali nevyužité.
Keď už videli, že nemajú dostatok poslancov, Heger mohol podľa politológa podať demisiu, čím by si čiastočne rozviazali ruky. Ani takýto politický krok ale neboli schopní a ochotní urobiť. V podstate sa dobrovoľne vložili do rúk prezidentky. Tá avizovala, že Hegerovu vládu poverí vládnutím v demisii, no Eštok podotýka, že takáto vláda bude mať značne oklieštené právomoci, keďže ide o vládu v demisii, ktorá nemá dôveru parlamentu. Pre Národnú radu SR sa v zásade nič nezmenilo, parlament funguje i naďalej, no upozornil, že hľadanie akejkoľvek väčšiny pre podporu zákonov bude zložité.
Za rozhodujúci faktor pre nadchádzajúce obdobie označil vzťah prezidentky a dominantnej osobnosti exekutívy. Otázne ale je, či touto dominantnou osobnosťou bude Heger, ako poverený predseda vlády, alebo to bude Igor Matovič. V prvom prípade podľa Eštoka existuje teoretická možnosť na spoluprácu, keďže obaja sú schopní dohodnúť sa a robiť kompromisy. Ak by ale dominoval v poverenej vláde Igor Matovič, politológ predpokladá skôr krízu a konflikty, ktorých sme už v jeho vzťahu k prezidentke videli viacero, pričom očakáva ďalšiu destabilizáciu.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.