myslelo sa často na dobročinnosť, či už formou zbierok pre chudobné deti alebo rodiny, ale aj pozývaním chudobnejších k štedrovečernému stolu, kde sa stretávala celá rodina, vrátane služobníctva.
„Treba si uvedomiť, že prístup k chudobným bol v minulosti postavený inak. Ľudia často poznali vo svojom okolí tých, ktorí neboli majetnejší a bolo bežné, že sa podporovali domáci chudobní. Podporiť ich sa nebralo ako podporovať nejaké zlé živly,“ hovorí pre TASR vedúci Archívu mesta Bratislavy Michal Duchoň.
Dobročinnosť nebola podľa neho len individuálnou iniciatívou, ale pochádzala aj priamo z najvyšších kruhov. Napríklad zo 17. a 18. storočia sa zachovali zmienky o tom, že mesto pieklo chlieb a rozdávalo ho chudobným. Ničím výnimočným nebolo ani množstvo zbierok pre chudobné rodiny či deti, ktoré organizovali bratislavské spolky.
„Existuje zápis z kroniky zo základnej školy v Rači z 30. rokov, kde je zoznam žiakov, ktorým boli vyzbierané finančné prostriedky a na Vianoce im bola zakúpená obuv,“ približuje Duchoň.
Je potrebné si podľa neho uvedomiť, že odev a obuv boli do prvej polovice 20. storočia nákladnou záležitosťou. Deti často nosili prešitý odev po dospelých, prípadne starších súrodencoch. Počas takýchto charitatívnych akcií mali možnosť dostať sa napríklad k slušným topánkam, ktoré im ale museli vydržať celý rok. „V takomto ponímaní to bol veľký dar, keď nemáte peniaze naviac,“ podotýka Duchoň.
Avšak komercionalizácia neobchádzala podľa neho vianočné sviatky ani v minulosti. V mestskom archíve sa napríklad nachádza aj reklama ateliéru v Pressburger Zeitung, ktorá Prešporákom odporúča, aby si prišli urobiť vianočnú fotografiu. Ničím neobvyklým neboli ani reklamy na vianočné výpredaje či rôzne aktívne vianočné reklamy, keď po meste chodili Mikulášovia na chodúľoch. „Obchodníci sa viezli na vlne predaja. Biznis tu bol a bolo dôležité, aby ľudia nakupovali v meste a u miestnych obchodníkov,“ podotýka Duchoň.
Zaujímavé sú však podľa neho napríklad aj veci z obdobia socializmu. Z 50. rokov sa zachovali odporúčania, aby sa ľudia chodili najesť do reštaurácií a neboli zbytočne zaťažení prípravou vianočnej večere. Napríklad jeden z hotelov ponúkal zaneprázdneným pracujúcim bratislavským ženám možnosť štedrovečerné jedlo si objednať. Komunálny podnik zasa v 60. rokoch ponúkal možnosť upratania domácnosti.
K Vianociam neodmysliteľne patria aj želania detí. „Máme zachovaný pravdepodobne najstarší list Ježiškovi z roku 1857. Je z bohatšej rodiny prešporských obchodníkov so železom,“ približuje Duchoň.
Dievčatá si napríklad v minulosti priali ako vianočný darček slnečník či bábiky, chlapci napríklad pušku. Medzi prianiami sa objavili aj detské mechanické, vreckové hodinky, kde bolo zvieratko a hýbalo packou. Listy s vianočnými prianiami detí si uchovávali skôr majetnejšie rodiny ako memorabílie, teda pamiatku na svoje deti.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.