samit Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) priniesol podľa prezidentky Zuzany Čaputovej úroveň ochrany a bezpečnosti, akú sme nikdy nemali. Členovia NATO na samite schválili nové obranné plány, ktoré zastrešia aj Slovensko a taktiež vyčlenili konkrétne sily, ktoré v prípade zhoršenia bezpečnostnej situácie prídu brániť náš región.
Hlava štátu za obzvlášť dôležitú považuje dohodu o spôsobe rozmiestnenia protivzdušnej obrany na východnej hranici, a to tak, aby rozmiestnenie zariadení v celom regióne bolo koordinované a zodpovedalo aktuálnej miere bezpečnostného rizika. V tlačovej správe o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.
„Po dnešku bude jasnejšie, kto, ako, kedy a akým spôsobom by nám pomohol chrániť nás pre prípad, že by bezpečnosť a naša územná celistvosť a integrita bola narušená. Španielsko sa v rámci už existujúceho mandátu, schváleného našim parlamentom, rozhodlo poslať v budúcom roku na Slovensko svoje jednotky a postupne nahradiť líderskú pozíciu Českej republiky," uviedla prezidentka v stredu večer po príchode z litovského Vilniusu. Prezidentka Čaputová na samite taktiež podporila navýšenie výrobných kapacít obranného priemyslu.
Lídri sa zároveň zhodli, že vynakladanie dvoch percent HDP na obranu má byť pre členov Severoatlantickej aliancie minimom. „Slovensko už tento záväzok spĺňa a ostáva stále neporovnateľne lacnejším spôsobom našej bezpečnosti, ako keby sme členmi aliancie neboli a museli sa chrániť sami," myslí si hlava štátu.
Prezidentka ďalej ocenila, že samit NATO posunul Švédsko bližšie k členstvu a tvrdí, že spolu s Fínskom bude ich vstup prínosom pre našu spoločnú bezpečnosť. „O vstupe Ukrajiny do Aliancie sa na tomto samite nerozhodovalo – o tom, že sa raz stane členom NATO, rozhodli lídri v Bukurešti ešte v roku 2008. Vo Vilniuse sme však rozhodli, že kým sa tak stane, posunieme politické aj praktické vzťahy s Ukrajinou na novú a vyššiu úroveň," uviedla prezidentka Čaputová.
Vo Vilniuse vôbec prvýkrát zasadla nová Rada NATO-Ukrajina, ktorej súčasťou bol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský. Rada má pomôcť ukrajinskému Kyjevu s prípravou na budúce členstvo. „Ani jeden zo štyridsiatky lídrov neotvoril tézu, že Ukrajina by mala byť akousi nárazníkovou zónou, čo občas počúvame u nás doma. Tou nárazníkovou zónou totiž Ukrajina už roky je," uzavrela prezidentka. Na litovskom samite sa zúčastnili aj lídri štyroch krajín indopacifického priestoru – Nový Zéland, Austrália, Japonsko a Južná Kórea.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.