na webovej stránke www.21august1968.sk zverejnil Ústav pamäti národa (ÚPN) dokumenty viažuce sa k okupácii v auguste 1968 podľa jednotlivých okresov. Ako ďalej ústav informoval, zároveň v spolupráci s Policajným zborom pripravil pre facebookovú stránku polície prehľad udalostí, ktoré sa udiali 21. augusta 1968 na Slovensku, vrátane stretov občanov s vojakmi okupačných armád, ktoré vyústili aj do obetí na životoch.
„Na facebookovej stránke a YouTube kanáli Ústavu pamäti národa je verejnosti k dispozícii krátke tematické video, v ktorom riaditeľ jeho archívu Peter Mikle predstavuje verejnosti materiály, ktoré sa viažu k augustu 1968. Sú medzi nimi nielen dokumenty bývalej Štátnej bezpečnosti, ale aj mnohé fotografie a dobové materiály, ktoré ústav získal za uplynulé roky akvizičnou činnosťou,“ uviedol hovorca ústavu Michal Miklovič.
Na Štúrovom námestí v Trenčíne je zároveň podľa Mikloviča od 19. augusta do 10. septembra verejnosti prístupná výstava Ústavu pamäti národa „August 1968 – nádeje a vytriezvenia“. „Výstava približuje udalosti vedúce k invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa a dôsledky, ktoré táto udalosť mala na spoločnosť,“ povedal hovorca. Doplnil, že pre turistickú aplikáciu SmartGuide pripravil ÚPN digitálneho sprievodcu „Rok 1968 v Bratislave“. „Prehliadková trasa ponúka desať miest v Bratislave, na ktorých sa odohrali nielen kľúčové politické udalosti, ale aj ikonické kultúrne a umelecké podujatia. Aplikácia je k dispozícii zadarmo, po stiahnutí je možné používať ju aj v offline režime,“ dodal Miklovič.
V noci z 20. na 21. augusta 1968 vtrhli vojská Varšavskej zmluvy, okrem Rumunska, do Československej socialistickej republiky. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a Nemeckej demokratickej republiky sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská sa nakoniec stiahli až v roku 1991. Nádeje vkladané do vtedajšieho obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane a spoločnosti vedené prvým tajomníkom ÚV KSČ Alexandrom Dubčekom okupácia zmarila a nastúpila takzvaná politika normalizácie. Za prvého, neskôr generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa bol na jar roku 1969 zvolený Gustáv Husák, ktorý sa v roku 1975 stal aj prezidentom. Okupácia si vyžiadala desiatky mŕtvych a stovky zranených. Československá vláda zaznamenala od 21. augusta do 3. septembra 1968 72 mŕtvych, napokon ich priznala 90. Počty zranených sa líšili. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. V súvislosti s pozvaním vojsk Varšavskej zmluvy do krajiny sa pred súdom ocitli viacerí predstavitelia komunistického režimu, nikto však nebol potrestaný.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.