žalobu na súd podali dve spoločnosti zaoberajúce sa predajom a marketingom zahrievaných tabakových výrobkov v Írsku, PJ Carroll & Company a Nicoventures Trading. Napadli írsky štát za transpozíciu smernice Európskej komisie do zákona s odôvodnením, že Komisia prekročila právomoci, ktoré jej boli delegované na základe právnych predpisov o tabakových výrobkoch schválených zákonodarnými orgánmi EÚ, Radou a Parlamentom.
V súčasnosti je isté, že dublinský súd postúpi vec Súdnemu dvoru Európskej únie v Luxemburgu, pričom právnici oboch strán sa teraz musia dohodnúť na otázkach, o ktorých bude Súdny dvor rozhodovať. Na tieto otázky bude musieť odpovedať aj Komisia a vysvetliť, prečo sa domnievala, že môže rozšíriť svoje delegované právomoci aj na výrobky, ktoré boli podľa pôvodných právnych predpisov vyňaté.
Sudca Cian Ferriter vo svojom rozsudku rozhodol, že existujú opodstatnené argumenty na vyhlásenie smernice Komisie za neplatnú. To by viedlo k úplnému zákazu ochutených zahrievaných tabakových výrobkov. Spoločnosti, ktoré podali žalobu, tvrdili, že Komisia rozhodla o zákaze týchto výrobkov neoprávnene.
Sudca tento argument zhrnul tak, že Komisia v skutočnosti zakázala„ kategóriu tabakových výrobkov, ktorá bola na trhu nová, ktorá neexistovala v čase prijatia smernice o tabakových výrobkoch v roku 2014 a ktorá nebola predmetom samostatných politických a zdravotných posúdení....“
Rozhodol, že je prinajmenšom sporné, že išlo o politickú voľbu, ktorú mohol vykonať len zákonodarca EÚ, a nie Komisia. V dôsledku toho postupuje vec Súdnemu dvoru Európskej únie. Zároveň žiada luxemburský súd, aby rozhodol o metodike Komisie, keďže konala z dôvodu rastúceho predaja zahrievaných tabakových výrobkov, ale nezohľadnila menšie množstvo tabaku, ktoré obsahujú v porovnaní s cigaretami.
Komisia by si mala uvedomiť, že sa nachádza na právne pochybnej pôde. Keď v roku 2022 prijala smernicu, štyri členské štáty oficiálne vzniesli spoločnú námietku, že smernica obsahuje „podstatné prvky vyhradené európskym zákonodarcom“. Dodali, že Komisia preto „prekračuje hranice delegovaných právomocí, ktoré jej boli udelené.“
Štyri krajiny tiež varovali, že „takéto využívanie delegovaných právomocí Komisiou je problematické a vystavuje inštitucionálnu rovnováhu skúške, čím vytvára právnu neistotu a praktické ťažkosti pre všetky zúčastnené strany.“ Komisia bola jasne upozornená, že robí niečo právne pochybné a pravdepodobne skončí na súde.
Otázkou nie pre sudcov, ale pre politikov a občanov je, ako sa Komisia dostala do tejto šlamastiky?
Zdá sa, že tu zohrali úlohu prinajmenšom dva faktory. Jedným z nich je inštitucionálna tendencia prekročiť svoje právomoci a prisvojiť si ešte väčšie právomoci, než v skutočnosti má. Druhý je špecifický pre tabakovú politiku, kde sa často prikláňa k tomu, aby sa riadila názormi Svetovej zdravotníckej organizácie, namiesto toho, aby prišla s riešením, ktoré by bolo vhodné pre európskych občanov. V tomto prípade siahla po definícii WHO o zahrievaných tabakových výrobkoch, namiesto toho, aby to považovala za záležitosť členských štátov EÚ.
Ak si predplatíte digitálne predplatné alebo tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.