problém rozdielneho finančného ohodnotenia mužov a žien je stále prítomný aj v dnešnej dobe. A to aj napriek početným snahám európskych, ako aj národných zákonodarcov o jeho odstránenie. Muži na rovnakých pozíciách dostávajú spravidla za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty vyššiu mzdu ako ich kolegyne. Navyše, zamestnanecká informovanosť o výške mzdy je stále tak trochu tabuizovanou témou, čo len prispieva k uvedenému statusu quo. Nedávny vývoj a schválenie Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2023/970 z 10. mája 2023, ktorou sa posilňuje uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a mechanizmov presadzovania, naznačuje, že zmena je na obzore.
Smernica súhrnne pre pojmy plat, mzda a všetky ďalšie peňažné alebo vecné plnenia používa označenie „odmena“. Smernicu v zásade môžeme rozdeliť na dve hlavné kľúčové časti, a to na transparentnosť odmeňovania a prostriedky nápravy vrátane ich presadzovania. Prvá časť sa dotýka ako informovanosti uchádzača pred nástupom do zamestnania, tak aj zamestnancov počas doby trvania ich zamestnania.
Smernica vo vzťahu k všetkým zamestnávateľom zakotvuje požiadavku, aby svojim zamestnankyniam a zamestnancom sprístupňovali kritériá, ktoré sa používajú na určovanie odmien, úrovní odmien a platového postupu. Smernica v praxi pracovníkovi garantuje právo na písomné informácie o svojej individuálnej úrovni odmeny a o priemerných úrovniach odmien. To všetko s rozčlenením podľa pohlavia, pre kategórie pracovníkov vykonávajúcich rovnakú prácu ako oni alebo prácu, ktorá má rovnakú hodnotu ako ich práca. Naopak, v prípade uchádzačov o zamestnanie sa dbá na transparentné informácie o odmeňovaní konkrétnej pracovnej pozície spojené s nástupnou odmenou určenou na základe objektívnych, rodovo neutrálnych kritérií alebo o rozpätí tejto odmeny.
V prípade, že nastane porušenie vyššie uvedených, smernicou garantovaných práv, pracovník má k dispozícii aj prostriedky nápravy. Nimi sú najmä možnosť obrátiť sa v súdnom konaní na príslušný vnútroštátny súd. Vítanou zmenou je aj presun dôkazného bremena na zamestnávateľa. Smernica zakotvuje právo každej zamestnankyne alebo zamestnanca, ktorí utrpia škodu v dôsledku porušení akýchkoľvek práv alebo povinností súvisiacich so zásadou rovnakej odmeny, na plnú náhradu (skutočnú a účinnú) alebo nápravu tejto škody, ktorá musí byť uskutočnená spôsobom, ktorý je odrádzajúci a primeraný. V prípade preukázania porušenia práv garantovaných smernicou majú členské štáty zároveň stanoviť pravidlá pre účinné, primerané a odrádzajúce sankcie.
Keďže ide o smernicu a nie o nariadenie, táto nie je priamo účinná a ukladá povinnosť členským štátom, t. j. aj Slovenskej republike, transponovať ju do vnútroštátneho práva. Dôležité je poukázať na to, že Slovenská republika tak musí urobiť do 7. júna 2026, teda na prípravu vhodných opatrení má zákonodarca ešte necelé dva roky. Napriek sľubnému obsahu smernice je však otázna jej reálna vynútiteľnosť v praxi, podobne ako je to aj v prípade ostatných legislatívnych aktov Európskej únie zameraných na problematiku rovnakého odmeňovania mužov a žien.
ján Grman Advokát, špecialista na právo hospodárskej súťaže a nekalosúťažného konania, v ktorom poskytuje klientom komplexné právne poradenstvo vrátane zastupovania pred súťažnými orgánmi a pred súdmi. Venuje sa tiež uplatňovaniu a vymáhaniu pohľadávok v súdnom konaní, uplatňovaniu nárokov poškodených v trestnom konaní a ich následnému zastupovaniu pred súdmi i ďalšej všeobecnej právnej agende.