Vďaka tejto výstave diváci lepšia pochopia a ocenia aj potenciálne sociálne dosahy veľkej európskej výskumnej infraštruktúry, ako aj prednosti medzinárodnej spolupráce. Vybrané snímky zachytávajú výslednú vynaliezavosť a vývoj technológií s dlhodobými výhodami a aplikáciami v našom každodennom živote. Výstava popularizuje vedu (základný výskum), ktorá skúma zložitosť sveta okolo nás a hľadá odpovede na nezodpovedané otázky fyziky.
Fotografie sa pochopiteľným a uchopiteľným spôsobom prihovárajú širokej verejnosti, zaujmú návštevníkov svojimi obrazmi a príbehmi spolupráce a objavovania. Výstava vyzýva širokú verejnosť, aby premýšľala o dlhej ceste k vedeckým úspechom a o tom, ako výskum formuje náš svet.
prvé festivalové tipy
34. Mesiac fotografie (1. - 30. november, otvárací týždeň 5. - 9. november) prinesie takmer tridsať výstav, z ktorých každá ponúka iný emočný druh zážitku. Festivalu dominujú obsiahle výstavy Martina Parra Kronikár a Rudolfa Koppitza Photogenie. Obe výstavy budú inštalované v priestoroch Domu umenia, Národného osvetového centra od 6. novembra.
Martin Parr hovorí o fotografovaní ako forme vzťahu k svetu okolo neho. Motívy, ktoré si vyberá, sú zvláštne, farby sú krikľavé a uhly pohľadu nezvyčajné. Parrove fotografie sú originálne a zábavné, prístupné a zrozumiteľné. Zároveň nám však prenikavým spôsobom ukazuje, ako žijeme, ako sa prezentujeme pred ostatnými a čo si vážime. Na svojich cestách po celom svete skúma skrz svoje fotografie národné charakteristiky a medzinárodné javy, aby zistil, nakoľko sú platné ako symboly, ktoré pomôžu budúcim generáciám pochopiť naše kultúrne zvláštnosti. Britský fotograf vyše 50 rokov zásadne ovplyvňuje podobu svetovej dokumentárnej fotografie. „Oproti prvej prezentácii v Bratislave spred takmer dvoch desaťročí súčasná výstava ponúkne komplexný prehľad jeho diela od čiernobielych snímok zo 70. rokov až po komentovanie módy selfies z roku 2015,“ hovorí riaditeľ festivalu Václav Macek.
Rudolf Koppitz je jedným z najvýznamnejších rakúskych fotografov medzivojnového obdobia. Jeho tvorba pokrýva niekoľko desaťročí a vyznačuje sa pozoruhodnou rozmanitosťou štýlov a techník. Spočiatku sa zameriaval najmä na dokumentovanie reality a prírody, a od druhej dekády 20. storočia Koppitz experimentoval s rozličnými fotografickými technikami a vytvoril osobitný vizuálny jazyk ovplyvnený estetikou piktorializmu. V 20. rokoch minulého storočia sa Koppitz začal venovať fotografovaniu aktov, ktoré v presných kompozíciách zachytávajú ženy v dynamických pózach a sprostredkúvajú silu a krásu. Koppitz neustále vyhľadával nové technické a umelecké výzvy, ku ktorým pristupoval s veľkou vášňou a zanietením. V druhej polovici 20. rokov si čoraz viac osvojoval konštruktivizmus a novú vecnosť.
.. a kam ďalej?
Beth Moon - nesmrteľnosť stromov: V centre pozornosti americkej fotografky Beth Moon sú drevení obri. Aby strom upútal jej pozornosť, musí byť nezvyčajne veľký, výnimočne starý alebo mať mimoriadne pozoruhodný príbeh. V priebehu rokov ju tento projekt zaviedol pri hľadaní lesných obrov do rôznych kútov sveta: USA, Európy, Ázie, na Stredný východ, či do Afriky. Keď sa pozeráme na tieto siluety, a predstavíme si ako pozorujú východ slnka nad oveľa mladším svetom, zdajú sa nám, podobne ako Beth Moon, nesmrteľné. (v Galérii Slovenskej výtvarnej únie - Umelka od 6. novembra)
Kai Bruninghau - Difuzionisti: Súbor Difuzionisti sa zaoberá ubúdajúcou autentickosťou fotografií a zároveň nastoľuje otázky o vzťahu medzi spoločnosťou, vedou a technológiami. Súbor ukazuje fotogenický svet obrázkov vytvorených prostredníctvom cieleného a kontrolovaného používania umelej inteligencie generujúcej obrázky, a súčasne sa venuje aj sociálnym aspektom nových, prevratných technológií a vyzýva na kritické preskúmanie tém pokroku, ľudskosti a dôvery vo vedu a techniku. (v Stredoeurópskom dome fotografie)
Kolorovaná fotografia 2 - Stereofotografie: Výstava predstavuje fenomén kolorovania stereofotografií, kde sa vnášanie farby uplatňovalo zo všetkých fotografických techník v prvých 100 rokoch fotografie najčastejšie. Práve kolorovanie pri stereofotografiách umocňovalo priestorový vnem a dávalo ilúziu skutočnosti. Bohatosťou námetov so stereofotografiám nevyhla žiadna z ľudských činností, začlenila sa do oblasti populárnej kultúry, bola prvým fotografickým prostriedkom tvoreným pre masovú spotrebu. (v Múzeu fotografie od 7. novembra)
Informácie o ďalších výstavách v rámci 34. Mesiaca fotografie nájdete už aj na www.mesiacfotografie.eu. K dispozícii sú už aj festivalové permanentky, ktoré si môžete zakúpiť na tomto odkaze.