podľa štatistík ZP Union je dnes dva krát toľko ľudí s diagnózou poruchy spánku, ako bolo za posledných 10 rokov. Najviac ich pribudlo počas a po pandémii Covidu. Čo sa stalo s našim spánkom?
J.Kriška: Je pravdou že počas pandémie si veľa ľudí uvedomilo, že má nejakú poruchu spánku. Všimli si totiž, že aj napriek jeho dostatku sú stále unavení. Pred Covidom si jednoducho mysleli, že ich únavu spôsobuje konštantná nevyspatosť – zrazu však počas pandémie deficit spánku dohnali, ale únava pretrvávala, čo vyvolalo otázky, prečo tomu tak je. Ďalšou skupinou ľudí sú tí, ktorí Covid prekonali – vírus má totiž priamy účinok na spánok cez jeho pôsobenie na centrálny nervový systém. Navyše, narúša kyslíkový transport v pľúcach a človek sa budí na pocit dusenia sa.
mnohí si začali pomáhať preparátmi na spánok, ako je napríklad melatonín, ktorého popularita obrovsky narástla. Čo si myslíte o jeho používaní?
J.Kriška: Melatonín nám pomáha, pretože nám dodáva pocit istoty, že vďaka nemu bez problémov zaspíme. To odpúta našu pozornosť od problému so spánkom a zafunguje ako placebo. Čo si ale neuvedomujeme je, že melatonín je aj nebezpečný - po zdĺhavej metabolicko-krvnej ceste sa dostaví do mozgu vo väčšom ako fyziologickom množstve. Pôsobí teda s oneskorením a posúva spánkový rytmus nesprávnym smerom – tým v skutočnosti posilňuje problémy so zaspávaním. Ďalším nebezpečenstvom je zdroj melatonínu - je to väčšinou mozgové tkanivo kráv a zvierat z bitúnkov, ktoré môže obsahovať vírusy - aspoň tak je to u nás v USA. Takto vyrobených preparátov je viac, ako tých syntetických. Tu je to dokonca len potravinový produkt ( ako vitamíny ) a nemá takú striktnú kontrolu ako lieky.
čo by ste teda odporučili ľuďom, ktorí nemôžu zaspať alebo majú problém prespať celú noc a budia sa vyčerpaní?
J.Kriška: V prvom rade si treba ustrážiť spánkovú hygienu. To je úplný základ. Treba chodiť spať a vstávať v tom istom čase každý deň, znížiť prísun kofeínu, na večeru jesť len ľahké jedlo, vyhýbať sa alkoholu - aj malé množstvá alkoholu majú sedatívny účinok, ale po 2 až 3 hodinách, keď náš organizmus cez pečeň vylúči alkohol, dochádza hyperstimulácii a zobúdzaniu. Neodporúčam ani neskorú fyzickú aktivitu ako je napríklad cvičenie. Okrem toho netreba večer používať silné svetlo, ani pozerať do mobilu. Ak toto nepomôže, tak potom treba skontrolovať ďalšie veci.
aké napríklad?
J.Kriška: Častou príčinou zobúdzania sa je spánkové apnoe. To je vlastne zástava prietoku vzduchu - viac menej ekvivalent dusenia sa. Pochopiteľne sa na to zobudíte a máte problém znova zaspať. Spánkové apnoe sa v USA vyskytuje u 50 % populácie mužov nad 50 rokov. U žien je to o niečo menej kvôli estrogénom, avšak to sa všetko zmení po menopauze, kedy ženy začnú mužov dobiehať. Slovenskí lekári na spánkové apnoe nemyslia a spánková medicína je na úrovni exotického odboru. Zoberte si, koľko ľudí trpí diabetom a hypertenziou – 90 % z nich má problémy so spánkovým apnoe. V USA sa všeobecní doktori hneď pri zachytení vysokého tlaku aktívne dopytujú na chrápanie (60% apnoe) a spavosť (Epworth score) a hneď aj pacienta referujú k spánkovému špecialistovi. Často ordinujú domáce spánkové štúdie, ktoré nie sú drahé. Liečba spankového apnoe je lacnejšia ako dlhodobá liečba hypertenzie, diabetu a ich komplikácií ako sú napríklad srdcové príhody. Najdôležitejšie je, že kvalita života pacienta sa zlepší.
hovoríte, že spánkové štúdie sú v zahraničí bežné – koľko ich urobíte vo vašom laboratóriu Vy?
J. Kriška: Robiť spánkovú štúdiu v USA je také bežne ako robiť EKG. Ja mám spádovú oblasť 300-tisíc obyvateľov a robím 180 spánkových štúdii mesačne. Nie som v tejto oblasti jediný spánkový špecialista…
ako sa rieši kvalita spánku v praxi, ak si teda nemáme pomáhať liekmi z lekárne?
J. Kriška: Konkrétne závisí od porúch. Keď je problém spôsobený spánkovým apnoe - liečba apnoe problém so spánkom vyrieši. Ak je problém v spánkovom rytme musíme pretrénovanať spánkový rytmus. Keď je problém psychogickeho charakteru - strata dôvery v spánok a zlá spánková hygiena, nastupuje behaviorálna terapia (spánkový kouč), no a keď je problém psychiatrický, aj liečba je psychiatrická. Chronické hypnotiká sú zlá prax - zvyšujú riziko pádov, autonehôd, demencie a stoja spoločnosť neúmerne viacej financií. Porucha spánku je symptóm, nie choroba!
v akom veku sa vlastne poruchy so spánkom začínajú? Podľa štatistík ZP Union môže mať tieto ťažkosti mladý, aj starší človek – seniori však trpia najčastejšie. Akých máte pacientov Vy?
J. Kriška: Poruchy spánku sa vyskytujú už od mladého veku, za čo môže aj vysoký výskyt obezity u detí a mládeže. V dnešnej dobe sme navyše ako spoločnosť nadmerne stimulovaní – mobilom, aktivitami, informáciami, alkoholom, kofeínom, zlou stravou... Takže poruchy spánku už nájdeme v každej vekovej skupine... Je však pravdou, že spánok je horší u starších jedincov, čo je spojené s postupnou degeneráciou mozgu a svalov a rôznymi chronickými chorobami.
na záver ešte otázka, ktorú riešia rodiny s malými deťmi – dokedy by mali deti spávať v škôlke a je tu spánok naozaj taký dôležitý?
J. Kriška: Absolútne súhlasím s povinným poobedňajším spánkom u detí do 6 rokov. Podporujem tiež neskorší začiatok školského dňa – aspoň o 8:30 - 9:00. Je to najlepšia investícia do vývoja mladého človeka. Malé deti potrebujú aspoň 10 hodín spánku, inak sú spánkovo deprivované, čo môže mať vplyv na ďalší vývoj mozgu, ktorý trvá približne do veku 27 rokov.
S lekárom Jánom Kriškom sa zhovárala Beáta Dupaľová Ksenzsighová, hovorkyňa ZP Union. Ďakujeme za rozhovor!