v daňovej sfére sa neustále menia pravidlá a reguly. Na čo by si mal daňovník dať v budúcom roku pozor?
Vláda nám aj na rok 2016 pripravila niekoľko noviniek v daňovej legislatíve, najvýznamnejšie sú v oblasti dane z pridanej hodnoty, ale aj dane z príjmov či daňového poriadku. Daňová legislatíva je, žiaľ, takou turbulentnou oblasťou právneho poriadku, že aj v budúcnosti je ťažké očakávať jej spomalenie a ustálenie. Vyplýva to už z podstaty jej samotnej, keďže zabezpečuje výber daní a ten je jedným zo základných nástrojov fiškálnej politiky štátu. Taktiež musí neustále reagovať na meniace sa podnikateľské prostredie a v neposlednom rade minimalizovať daňové úniky. Veď práve množstvo zmien – napríklad v oblasti dane z pridanej hodnoty – je dôsledkom tohto boja a snahy štátu o dosiahnutie lepšieho výberu tejto dane.
prečo je práve daň z pridanej hodnoty hodná mimoriadnej pozornosti?
Daň z pridanej hodnoty je špecifická najmä v tom, že za určitých okolností platba nesmeruje len od daňového subjektu do štátneho rozpočtu, ale aj naopak. Teda daň je vyplácaná zo štátneho rozpočtu priamo (prostredníctvom nadmerných odpočtov) daňovým subjektom, čo môže byť pre určité skupiny veľkým lákadlom ako prísť k peniazom.
ako sa tomu dá zabrániť? Aké nástroje môže použiť štát voči týmto špekulantom?
Jedným z riešení je pomerne prácne odhaľovanie tejto nelegálnej činnosti systémovými opatreniami – napríklad zavádzaním kontrolných výkazov. Ide o detailné vykazovanie všetkých transakcií na daňový úrad, sťažovanie vstupu rizikových podnikov do systému DPH. Prísnejšie sa teda kontrolujú podmienky registrácie alebo sa zvyšujú frekvencie daňových kontrol. Toto sú však pomerne nákladné opatrenia tak na strane štátu, ako aj na strane daňových subjektov.
Ďalším z riešení je práve postupné odstránenie, respektíve obmedzovanie samotnej možnosti vzniku nadmerného odpočtu aj prostredníctvom tzv. tuzemského samozdanenia. Napríklad od 1 .januára 2016 je tuzemské samozdanenie v oblasti DPH rozšírené aj na stavebné práce.
„Najčastejšou chybou firiem je, že neskoro registrujú zmeny v daňových predpisoch alebo nestíhajú sledovať súvisiacu daňovú legislatívu.“
mali sme tu kauzu Váhostav a nevyplatené faktúry pre menších dodávateľov. Vláda pripravila pre podnikateľov nové pravidlá pri platbe DPH. Bude to zásadná zmena?
Áno, ide o jednu z najvýznamnejších systémových zmien v zákone o DPH. Cieľom je pomôcť malým a stredným podnikateľom, ktorí čelili veľkému finančnému tlaku. Podstatou problému bolo, že po vystavení faktúry boli povinní do 25. dňa nasledujúceho mesiaca odviesť DPH z takejto faktúry štátu, hoci peniaze v tom období (alebo vôbec – ako to bolo v prípade Váhostavu) nedostali. Často si museli požičať peniaze, aby boli schopní uhradiť svoje daňové povinnosti, prípadne čelili daňovým exekúciám. Od 1. januára 2016 budú mať platitelia DPH, ktorých ročný obrat nepresahuje 100-tisíc eur, možnosť uplatňovať osobitnú úpravu a daňová povinnosť u nich bude vznikať až po odovzdaní (úhrady) DPH od svojho odberateľa. Upozorňujem však aj na to, že podobná podmienka bude platiť aj na tzv. vstup DPH, t. j. uplatniť právo na odpočet si budú môcť podnikatelia, až keď sami uhradia DPH dodávateľovi, ktorý uplatňuje túto osobitnú úpravu.
je to dobré riešenie?
Z môjho pohľadu je otázne, či kritériá na vstup do tohto systému neboli nastavené príliš prísne a obrat 100-tisíc eur nie je príliš nízky. Uvidíme čo prinesie prax po 1. januári.
daň z príjmu právnických osôb je momentálne 22 percent. Je to — z hľadiska optimalizácie dane — dobre nastavené?
Domnievam sa, že sadzba dane v skutočnosti nie je až taká podstatná lebo neodráža skutočné daňové zaťaženie. Oveľa dôležitejšiu a významnejšiu úlohu môže mať „úprava“ daňového základu, t. j. položky, ktorú následne tými 22 % zdaňujem. A nemenej dôležitým faktorom „ochoty“ platiť dane a nešpekulovať je pocit, že zaplatené dane a odvody sú štátom spravované efektívne a s náležitou úctou. Ide o peniaze nás všetkých, ktorými sa skladáme na zabezpečenie určitých verejných služieb. Ak jestvuje pretlak informácií a káuz, že tieto peniaze sú vynakladané neefektívne v predražených a neúčelných zákazkách, asi to má oveľa demotivujúcejší efekt ako zvýšenie sadzby dane o jedno percento.
aký je váš názor na daňové licencie?
Nemám voči nim námietky. Naozaj ich vnímam ako formu poplatku za možnosť podnikať. A okrem toho naozaj plnia ten účel, že prečisťujú trh od neefektívnych, respektíve nečinných spoločností. S určitými zmenami takýto režim funguje aj v iných krajinách, napríklad v susednom Rakúsku.
ste členom Komory daňových poradcov. Aký je rozdiel medzi licencovaným daňovým poradcom a tzv. kuchynským?
Profesia daňového poradcu je zákonom regulovaná, ide o slobodné podnikanie. Daňový poradca je povinný absolvovať pomerne náročné skúšky, musí sa povinne vzdelávať a len člen Slovenskej komory daňových poradcov je v zmysle platných predpisov oprávnený poskytovať daňové poradenstvo. To, že je táto služba poskytovaná aj inými subjektmi, je v rozpore so zákonom. Tým nie je zabezpečený určitý štandard kvality poskytovanej služby a v neposlednom rade vznikajú problémy pri uplatňovaní si náhrady škody voči nelicencovaným daňovým poradcom.
vaša spoločnosť má korene v Rakúsku. Aký je prístup k plateniu daní tam?
Aj tam momentálne, tak ako v celej Európe, prebiehajú zmeny, ktorých cieľom je zvyšovať výber daní a boj s daňovými únikmi. Nedovolil by som si však vyhodnotiť, či tam je ochota platiť dane vyššia ako u nás.