Mnohí z nich neviedli rizikové správanie a mysleli si, že sa ich HIV netýka.
To je realita.
Roman, Alena, Pavel a ďalší.....
Roman sa nakazil, keď mal trvalý vzťah. Mal priateľku, s ktorou plánoval budúcnosť. Keď začal mať nevysvetliteľné zdravotné problémy, náhodou si nechal urobiť testy, ktoré potvrdili HIV.
Alena stretla sympatického muža, ktorý pravdepodobne o nákaze ani sám nevedel. To, že je HIV pozitívna sa snaží maximálne tajiť, pretože sa bojí stigmatizácie.
Pavel pracoval v úspešnej IT firme. Hoci bol profesionálom vo svojom odbore, keď doniesol do práce potvrdenie, že je HIV pozitívny, prístup kolegov ho zaskočil. Šéf rozoslal všetkým zamestnancom email s Pavlovými osobnými údajmi a nariadením, aby sa každý, kto s ním prišiel do styku, nechal vyšetriť.
A mnoho ďalších prípadov, ako napríklad veriaca dievčina zo Slovenska, ktorá mala svoj prvý pohlavný styk až počas svadobnej noci. Práve vtedy ju nakazil jej manžel, ktorý predtým niekoľko rokov žil v USA a o tom, že má HIV, ani netušil.
Na Slovensku sú ľudia s HIV tak stigmatizovaní, že nie je možné získať ich osobné príbehy na kameru, dokonca ani v prípade, že nebude vidieť ich tváre.
Stigmatizácia trápi pacientov s HIV viac ako samotná infekcia
Liečba sa síce zmenila, čo však stagnuje, je prístup spoločnosti. HIV je vnímané ako „ochorenie homosexuálov“, za ktoré si „každý môže sám“ a bežných ľudí sa netýka. Naopak, pacienti by sa mali hanbiť. V skutočnosti sa však k súdom upriamujú ľudia, ktorí majú málo informácií alebo sú skreslené.
Na Slovensku bol prenos infekcie HIV homosexuálnym stykom zaznamenaný v 62,7 % prípadov, 24,1 % infekcií bolo prenesených u heterosexuálov.1 K nákaze môže dôjsť rôznymi spôsobmi a chorých vonkoncom nemožno škatuľkovať.
Liečba HIV významne pokročila
Dobrou správou pre pacientov je, že antiretrovirálna liečba HIV v posledných rokoch významne pokročila. Súčasné možnosti modernej medicíny dokonca HIV/AIDS posúvajú z kategórie smrteľných ochorení medzi chronické a pacienti môžu mať zachovanú kvalitu života aj niekoľko desaťročí od stanovenia diagnózy. Dostupná liečba HIV infekcie je bezpečnejšia a pri pravidelnom dozore a dodržiavaní odporúčaní lekára má pacient kvalitu života porovnateľnú ako človek bez infekcie. Navyše pri zodpovednom užívaní liekov je riziko prenosu infekcie nižšie.
Rúcanie bariér
Odstránenie stigmatizácie ľudí žijúcich s HIV si kladie za hlavný cieľ občianske združenie Dom svetla Slovensko: ,,Pre HIV pozitívnych je viac ako nejaké vnímanie “ochorenia” zaťažujúca stigmatizácia. Súčasná liečba dokáže udržať kvalitu života, ale nedokáže ochrániť pred ľudskou hlúposťou. Často potom obavy z diskriminácie ovplyvnia rozhodnutie nepodstúpiť testy HIV, aj keď sme si vedomí rizika, že sme sa mohli nakaziť.“ upozorňuje vedúci Domu svetla Slovensko, Miloš Štefančík.
Skutočnosť, že nie každý pacient vie o tom , že je infikovaný HIV, však nie je jediným rizikom, ktoré je priamym dôsledkom nedostatočnej spoločenskej osvety. Pán Štefančík si zo svojej praxe spomína napríklad na smutný príbeh stavebného robotníka, s ktorým kolegovia/kamaráti odmietli spolupracovať, keď sa dozvedeli, že je HIV pozitívny. Zúfalstvo ho dohnalo až k samovražde.
Pre zmenu vnímania HIV/AIDS je dôležitá edukácia už od detstva, aby si ľudia uvedomili, že pacienti trpiaci týmto ochorením nestrácajú na kvalite a nie sú bytostne nebezpeční pre svoje okolie. Dôležité je aj poznanie, že HIV/AIDS nie je vecou úzkej ohraničenej skupiny, ale týka sa celej spoločnosti.
SK/HIVP/0002/15