toto bola hlavná otázka, ktorá vzbudzovala množstvo emócií počas konferencie dňa 19. – 20. 11., na ktorej neurovedec a lekár Nils Bergman zo Švédska vysvetľoval, ako záleží na tom, ako matka a dieťa prežijú prvé okamihy a dni po pôrode. Nils Bergman krok po kroku, hormón po hormóne, štúdia po štúdii poskytol pohľad na to, aké zásadné zmeny v konfigurácii mozgu dieťaťa nastávajú, ak sa udeje alebo neudeje jeden základný krok – to, či matka a dieťa zostanú spolu v kontakte koža na kožu ihneď po narodí bez prerušenia. Aj napriek vonkajšiemu dojmu, že dieťa nič nevníma a je mu jedno, kde po narodení je, jeho mozog sa práve v okamihu narodenia nastavuje na celý ďalší život.
Na Slovensko Nilsa Bergmana pozvalo občianske združenie MAMILA, ktoré sa už 15 rokov venuje podpore dojčenia a pomoci dojčiacim matkám. Konferencia s Nilsom Bergmanom bola určená špecificky lekárom, najmä pediatrom, neonatológom, gynekológom, sestrám, pôrodným asistentkám a všetkým, ktorí pracujú s novorodencami a špecificky predčasne narodenými deťmi.
Doktor Bergman je autor mnohých štúdií publikovaných v prestížnych vedeckých časopisoch. Predmetom jeho záujmu je vplyv separácie po pôrode na vyvíjajúci sa mozog novorodenca. Dlhoročným systematickým výskumom dospel k formulovaniu nenáročných postupov, ktoré majú podporiť rozvoj mozgu dieťaťa a vytváranie vzťahov medzi matkou a dieťaťom. Skúmal vplyv materskej starostlivosti klokankovaním aj predčasne narodených a chorých novorodencov. Materská starostlivosť klokankovaním je starostlivosť o novorodenca matkou v tesnom kontakte koža na kožu.
Takýto začiatok uľahčuje dojčenie a zvyšuje pravdepodobnosť, že dojčenie bude prebiehať bez problémov. Kontakt koža na kožu je dôležitou súčasťou podpory dojčenia.
Kontakt koža na kožu ihneď po pôrode predstavuje biologickú normu. Oddeľovanie novorodencov od matiek je vybočením z tejto normy, ktoré nezostáva bez následkov. Tie sa prejavujú mimo iného aj v podobe stresu a zvýšených hladín kortizolu, ktoré spôsobujú negatívne epigenetické zmeny v mozgu počas kritického obdobia po pôrode. Mozog dieťaťa, ktoré zažívalo počas prvých hodín po pôrode toxický stres, sa dostane do stavu neustálej ostražitosti. Bude očakávať, že svet nie je bezpečné miesto. Tieto zmeny v mozgu dieťaťa sú permanentné a dokázateľné prostredníctvom magnetickej rezonancie či EEG.
Okno príležitosti predstavuje relatívne krátky časový úsek po narodení, symbolicky vyjadrený počtom prvých 1000 minút života (čo je približne prvý deň života). V tomto dôležitom období by deti mali byť čo najviac v kontakte koža na kožu so svojou matkou, prípadne s otcom, ak to situácia neumožňuje. Posolstvo výskumu dr. Bergmana je teda myšlienka nulovej separácie bezprostredne po pôrode.
Dr. Bergman chce svojím výskumom prispieť k tomu, aby sa prestalo nazerať na kontakt koža na kožu ako na riešenie pre rozvojové krajiny: „Snažím sa odstrániť obraz „klokankovania“ ako riešenia z núdze. Snažím sa vytvoriť vedecky podložené, biologické zdôvodnenie. Máme dôvod povedať: ,Toto je tá najlepšia možná prax. Toto je veda.‘ Takže tento spôsob starostlivosti musí byť založený na vedeckých dôkazoch. Kontakt koža na kožu nie je iba pre rozvojové krajiny. Je pre každé jedno dieťa na svete.“
Nils Bergman zožal na záver konferencie ovácie v stoji a poslankyňa Simona Petrik, ktorá sa jej zúčastnila, uviedla: „Dnes som na konferencii so švédskym neurovedcom a neonatológom Nilsom Bergmanom, ktorú zorganizovala MAMILA. Ani neviem, čo z tejto úžasnej konferencie plnej fundovaných a pritom progresívnych poznatkov, vybrať. Tak zhrniem: včasný kontakt koža na kožu znamená silnejšie prepojenie budúcich väzieb matky a dieťaťa. Má výrazný vplyv na znižovanie popôrodných depresií a stresu matky a u dieťaťa významne podporuje a zvyšuje mieru sociálnej a emočnej inteligencie.“
Podľa prieskumu o podpore dojčenia v nemocniciach, ktorý vypracovalo občianske združenie MAMILA a Ženské kruhy, na Slovensku naďalej viac ako 75 % matiek a detí nemá možnosť byť spolu v kontakte koža na kožu po pôrode.