„Nezvratné starnutie“, s týmito slovami nedávno Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozornila na svojom fejsbúku, že „aj keby existovali zázračné opatrenia na zvýšenie pôrodnosti, starnutie populácie a jeho negatívne vplyvy na verejné financie by v nasledujúcich dekádach nedokázali zvrátiť.“ Ak by sa totiž aj podarilo oddnes rapídne zvýšiť pôrodnosť, do pracovného procesu by sa nová generácia zaradila až približne o dve desaťročia.
Okrem nízkej pôrodnosti asi 1,4 dieťaťa na ženu, ktorá by sa mohla mierne zvýšiť, zažíva Slovensko aj zvyšovanie očakávanej dĺžky života. Za normálnych okolností dôvod na radosť. Z dnešných 73 rokov u mužov a 80 rokov u žien by do roku 2060 mala očakávaná dĺžka života narásť na 82 rokov u mužov a 87 rokov u žien. Problém je len v tom, že tieto trendy zmenia pomer medzi obyvateľstvom v produktívnom a postproduktívnom veku. Ľudia v postproduktívnom veku budú v polovici storočia tvoriť takmer tretinu našej populácie.
sme pripravení?
Na Slovensku už dvanásť rokov funguje popri prvom (priebežnom) aj druhý (sporiaci) penzijný pilier. Medzičasom v ňom má 1,5-milióna Slovákov odložených približne 7,3-miliardy eur. Ľudia si môžu sporiť vo fondoch, ktoré investujú do akcií, dlhopisov alebo nakupujú takzvané indexy, kopírujúce stúpanie a klesanie celého trhu.
Indexové dôchodkové fondy zaviedol Jozef Mihál, keď bol ministrom práce vo vláde Ivety Radičovej. Nedávno ho za to dokonca pochválil súčasný šéf rezortu, Ján Richter. Keďže od krízy finančné trhy rastú, darí sa aj indexovým fondom v druhom penzijnom pilieri. Za posledný rok sa ich percentuálny nárast pohyboval v dvojciferných číslach. Slušne sa darilo aj akciovým penzijným fondom.
Horšie to už bolo s dlhopisovými fondmi, ktoré ponúkajú konzervatívnejší výnos. Tie sa za posledný rok v tých lepších prípadoch zhodnotili len o pár percent, či dokonca len o desatiny percenta. Problém je, že v dlhopisových fondoch je väčšina sporiteľov. V roku 2013 ich tam defaultne poslala druhá vláda Roberta Fica. Kto tam nechce byť, musí aktívne prejaviť svoju vôľu.
„Neradíme, aby riskovali ľudia, ktorým do dôchodku zostáva 5-10 rokov. No ľudia, ktorých čaká 20, 30, 40 rokov pracovného života si môžu dovoliť rizikovejší fond.“
Peter Socha zo spoločnosti AXA v relácii .nezamýšľané dôsledky nedávno porozprával ako sa vyvíjali čísla sporiteľov medzi jednotlivými fondmi druhého piliera: „V roku 2013, predtým ako došlo k zmene, tak v konzervatívnom fonde bolo približne 14 percent ľudí. Po zmene, keď mohli potvrdiť a povedať, či ostávajú alebo sa chcú vrátiť do nekonzervatívneho fondu, tak sa v tom konzervatívnom zrazu ocitlo 91 percent ľudí.“ Socha priznáva, že odvtedy sa situácia postupne mení: „Napríklad v roku 2016, bolo v konzervatívnych fondoch asi 84 percent sporiteľov, teraz je to za celý sektor približne 80 percent, v prípade našej spoločnosti 76 percent. Naozaj vidíme, že ľudia sa hýbu - väčšinou z konzervatívnych do indexových fondov.“
Ono to má prirodzene svoj dôvod, prečo existujú rizikovejšie akciové fondy s vyšším prísľubom výnosu, potom indexové a napokon konzervatívne dlhopisové. Každý človek je totiž iný. Mladší si môžu dovoliť rizikovejšie investovanie, lebo je pravdepodobné, že dlhá doba, ktorá im ešte do dôchodku zostáva, vyrovná prípadné trhové poklesy. Naopak pre starších ľudí, ktorí sú už blízko dôchodkovému veku, sú výhodnejšie konzervatívne fondy, ktoré síce vynesú menej, no sú odolnejšie proti trhovým výkyvom.
Lenže v súčasnosti sú v konzervatívnych dlhopisových fondoch zrejme aj mnohí ľudia, pre ktorých by bol výhodnejší akciový alebo indexový fond. Prichádzajú tak o zaujímavé zhodnotenie a aj druhý pilier je kvôli tomu menší, než by mohol byť. Peter Socha hovorí, že jeho spoločnosť sa snaží na sporiteľov v druhom pilieri apelovať, aby sa zamysleli, či by pre nich nebol výhodnejší iný fond: „Stále to ľuďom vysvetľujeme vo výpisoch a snažíme sa komunikovať, aby si to skutočne ešte premysleli a aby tomu venovali nejaký čas.“
až sa vráti kríza
Na druhej strane, minulé výnosy nie sú garanciou budúcich výnosov. Od krízy rástli akciové trhy a tak akciové i indexové fondy išli hore. No hospodárstvo funguje v cykloch. Ak dôjde k ďalšej kríze, pocítia to aj akciové a indexové fondy. A to svojím prepadom. Priznáva to aj Peter Socha: „Index kopíruje trh, s tým nič neurobíte. Indexové fondy sú riadené pasívne, vďaka čomu majú len nízke správne poplatky. No do akciových fondov sa dá vstupovať. Pokiaľ akciový trh ide hore alebo dole, tak ste schopný reagovať a nejako to korigovať.“
„Naozaj vidíme, že ľudia sa hýbu - väčšinou z konzervatívnych do indexových fondov.“
Podľa Sochu má všetko svoje výhody i nevýhody a klient si musí zvoliť stratégiu, aká mu najviac vyhovuje. A dodáva: „Neradíme, aby riskovali ľudia, ktorým do dôchodku zostáva 5-10 rokov. No ľudia, ktorých čaká 20, 30, 40 rokov pracovného života si môžu dovoliť rizikovejší fond, lebo za ten čas sa výkyvy vyrovnajú. Klient môže mať aj kombináciu fondov. Časť úspor si teda môže nechať v konzervatívnom, časť v akciovom a časť v indexovom fonde.“
Počas svojej dvanásťročnej existencie bol druhý penzijný pilier terčom viacerých zásahov politikov. A nie všetky boli k lepšiemu. Lenže tento systém dáva určité možnosti aj sporiteľom. Sú v ňom napokon ich peniaze. Hoci situácia každého človeka je iná, všetci starneme. Pre začiatok by stačilo o svoj dôchodok sa aspoň trochu zaujímať.