pracovne sa rozbehnúť a postupne zveľaďovať svoje imanie – sen nejedného Slováka. No neočakávané životné udalosti ľahko môžu našim plánom spraviť škrt cez rozpočet. Pre tieto situácie je dobré mať kvalitné poistenie. Lenže Slováci sa poisťujú menej ako Západoeurópania a tiež inak.
pozor na výpadok príjmu
Čo sú hlavné špecifiká slovenského poistného trhu? „Vidíme veľa rozdielov“, hovorí David Poes zo spoločnosti AXA pre reláciu .týždňa .nezamýšľané dôsledky. „Slováci napríklad viac uprednostňujú poistenie majetku, než životné poistenie. Z tohto dôvodu platia na poistnom menej, než je bežné na Západe.“ Podľa niektorých odhadov tretina až polovica ľudí u nás vôbec nemá životné poistenie. „A aj tí, čo poistení sú, majú v mnohých prípadoch vo vzťahu k príjmu nízke limity krytia“, vysvetľuje Poes. „V prípade výpadku ich príjmu im to, čo dostanú od poisťovne, príjem plnohodnotne nevynahradí“. A to môže byť problém.
„Keď sa pozrieme na poistné zmluvy, ktoré uzatvárajú Slováci, vidíme tiež, že ľudia si zvyknú poisťovať úraz, či drobné škody na zdraví v prípade krátkodobej práceneschopnosti“, vysvetľuje odborník. „Oblasť chorôb, či dlhodobých ochorení je podpoistená. Poistenie pre prípad smrti, invalidity, či závažné ochorenia sú z pohľadu klienta najdôležitejšie, no ľudia práve na poistenia proti týmto ohrozeniam zabúdajú.“ Tieto riziká predstavujú pre rodinu potenciálne najväčší finančný problém.
Dôvody, prečo sa zdá, že Slováci sa poisťujú menej a navyše od zlého konca, sa núkajú samé: Nižšia životná úroveň, menej disponibilných zdrojov a odlišné preferencie. Poistenie pre prípad úrazu je lacnejšie, než poistenie pre prípad ochorenia. Drobné poistenia pre prípad krátkodobých výpadkov príjmov sú z pohľadu klienta dostupnejšie. No základným princípom poistenia je práveže kryť dlhodobé výpadky príjmov: smrť, invaliditu, závažné ochorenia. A tie často ľudia pokryté nemajú.
Ako by teda podľa odborníka mal ekonomicky aktívny človek o životnom poistení premýšľať? „Vždy záleží od toho, koľko peňazí máte k dispozícii a ste ochotný ich vynaložiť na poistenie“, vysvetľuje Poes. „Ľudia obvykle disponujú s obmedzenými zdrojmi a preto je dôležité, aby ako prvý bol poistený živiteľ rodiny. Prvým krokom by bolo poistiť sa voči už zmieneným trom najväčším rizikám: smrti, invalidite a závažným ochoreniam.“
Ak má rodina k dispozícii aj ďalšie zdroje, môže poistiť ostatných členov domácnosti, vrátane detí. Až potom by na rad mali prísť drobné riziká, typu denné odškodné úrazov alebo krátkodobá práceneschopnosť.
Apropo deti! Rodičia majú niekedy sklon dieťa poistiť - či už po narodení alebo po nástupe do školy, no sami pritom zostávajú nepoistení alebo sú poistení nedostatočne. „Prvý krok je, aby bol poistený rodič, respektíve živiteľ rodiny“, hovorí David Poes. „Ak ja ako rodič nebudem kvalitne poistený a zostanem napríklad na vozíčku, deti to následne pocítia.“ U detí sa nepoisťuje riziko smrti, ale riziko závažných ochorení, či trvalých následkov úrazov. Z pohľadu rodinného rozpočtu už nie je u detí taký problém poisťovať aj menšie riziká ako denné odškodnenie úrazov alebo hospitalizácie.
výluky a psychika
Nadštandardné poisťovanie Slovákov proti úrazom v porovnaní so západnou Európou môže súvisieť aj so štruktúrou ekonomiky. Priemysel je v nej ešte stále silno zastúpený. No ako bude silnieť podiel služieb, pracujúcich viac začnú ohrozovať duševné ochorenia. Alebo povedané s trochou nadsadenia: Kým v priemyselnej ekonomike pracujúcemu začínajú odchádzať po štyridsiatke kĺby, v servisnej ekonomike je človek viac ohrozený depresiami, úzkosťami, či vyhorením. A dokonca aj v mladšom veku, než je spomenutá štyridsiatka. Približne tretina invalidných dôchodkov je priznaných z dôvodu duševných ochorení. Čo z toho vyplýva pre poistný trh?
„Je to veľmi dôležitá téma“, priznáva David Poes. „Dnes z pohľadu poisťovní sú práve psychické ochorenia často vo výlukách.“ Inými slovami, nie sú kryté napríklad v poistení invalidity. Odborník odporúča, aby ľudia pri nastavení životného poistenia venovali pozornosť práve krytiu duševných ochorení. Zvlášť ak vykonávajú psychicky zaťažujúce povolanie.
Mnoho ľudí si povie, že komerčné poistenie vôbec nepotrebuje. Veď si platia zdravotné a sociálne odvody. V krajnom prípade postačí štátna záchranná sieť. Na druhej strane, potenciálny prepad príjmu pri spoliehaní sa napríklad len na invalidný dôchodok od štátu, môže byť dramatický. A dôsledkom je výrazné zníženie životnej úrovne. Vždy teda treba premýšľať aj o komerčnom poistení.
Životné poistenie by sa nemalo vyberať len podľa ceny, ale podľa pomeru ceny a výkonu. Klient by teda mal dbať na výluky. Ľudia majú často pocit, že poistení sú. No keď nastane poistná udalosť, sklamane v niektorých prípadoch zisťujú, že poisťovne odmietajú platiť, odvolávajúc sa na výluky.
Podľa Poesa si poisťovne do výluk dávajú určité ochorenia, ktoré by poistné veľmi predražili: „Životná úroveň na Slovensku je zatiaľ taká, že nie všetci si môžu takpovediac dovoliť byť poistení proti všetkým mysliteľným rizikám. Akýmsi kompromisom zo strany poisťovní teda je, že niektoré riziká z krytia vylúčia, čím dokážu znížiť cenu pre zákazníka.“ So zvyšovaním životnej úrovne by sa však mal pomer medzi cenou životného poistenia a krytými rizikami zlepšovať. A slovenský poistný trh by sa viac mal začať podobať na ten západoeurópsky.