začiatkom roka 2013 vaša kuriérska spoločnosť GO4 kúpila firmu Cyklokuriér Švihaj Šuhaj. Čím bol tento projekt pre vás zaujímavý?
Od začiatku sme mali ambíciu doručovať ekologicky. Mali sme aj vlastných cyklokuriérov, ale projekt Švihaj Šuhaj nám bol veľmi sympatický. Mal dobrú značku a ľudí zapálených pre ekologickú formu prepravy. Navyše sme chceli posilniť cyklokuriérsku sekciu v našej firme. Tým, že sme ju zapracovali do nášho logistického systému, Švihaj Šuhaj narástol − nielen povedomie značky, ale aj konkrétny počet zásielok. V tejto chvíli doručujeme viac ako tretinu zásielok v Bratislave touto ekologickou formou. To je absolútne výnimočné. Tretinu zásielok urobených bezemisne dnes nedokáže urobiť nikto. A chceme v tom pokračovať, voláme to „misia bez emisie”.
ako ste začlenili cyklokuriérov do vášho systému doručovania?
V istých častiach Bratislavy je cyklodoprava rýchlejšia a spoľahlivejšia ako automobilová. A to dokonca tak, že sa to oplatí nielen enviromentálne, ale aj ekonomicky. Ale akonáhle by mal cyklokuriér ísť cez most do Petržalky, prestáva byť efektívnou formou dopravy. Závisí to aj od počtu zásielok. Ísť do Rače s jednou zásielkou by nebolo ekonomické. Zákazníkovi je v zásade jedno, akou formou ste mu zásielku doručili. Ale vie, koľko je za to ochotný zaplatiť. Cyklokuriérske služby teda využívame tam, kde sú ekonomické. Ale tam, kde sú ekonomické autá, využívame tie. Významne sa zvýšila efektivita cyklokuriérov aj vďaka nákladným bicyklom cargobike. Sú poháňané aj elektromotorom, teda vedia stokilovú zásielku vyviezť aj do kopca.
kde sú cyklokuriéri efektívnejší než auto? V centre mesta?
Áno, ale to centrum rozširujeme. Dnes to nie je len Staré mesto, ale povedzme až po Bajkalskú ulicu, čiže širšie centrum.
je to kvôli cyklotrasám?
Nie, je to najmä počtom a charakterom zásielky a stave dopravy v Bratislave. Podľa toho sa rozhodneme, či použijeme bicykle, cargo bicykel, auto alebo dodávku.
„V tejto chvíli doručujeme viac ako tretinu zásielok v Bratislave touto ekologickou formou. To je absolútne výnimočné.“
rozšíria možnosti cyklokuriérov prestupné sklady, ktoré plánujete? Je to stále ešte vaša vízia?
Už sa to pomaly deje. Je to práve jedna z noviniek, ktorú zavádzame na trh v rámci „misie bez emisie”. Používame na to ešte aj skratku ZEUS - Zero Emision Urban Services. Tak ako Zeus je boh hromu a pomáha mu blesk, aj nám elektrina pomáha rozširovať cykloslužby. Pracovne to nazývame prekladisko, už na to máme aj priestor. Je priamo v centre mesta, ale v zóne kam môžu autá prísť a vyložiť náklad, my ho porozdeľujeme a doručíme do pešej zóny v centre mesta. Zásielky môžeme konsolidovať aj podľa adresátov. Ak jednému adresátovi prídu zásielky od viacerých dodávateľov, ako napríklad kancelársky papier, či pošta, my ich na jednu adresu dovezieme naraz, na bicykloch. Vďaka tomu odľahčíme dopravu v centre, ale aj rozšírime služby v čase. Dnes je totiž dovoz v Starom meste limitovaný do deviatej hodiny ráno − a vtedy sú práve najväčšie dopravné špičky. Keď prídete o ôsmej ráno do centra mesta, ledva popri tých dodávkach prejdete. Ale treba myslieť aj na to, že historická dlažba nie je stavaná na to, aby sa po nej každodenne premávali trojtonové dodávky. Mestu tak stúpajú aj náklady na údržbu.
takéto prekladanie tovaru je naozaj ekonomickejšie? Znie to ešte náročnejšie, než priamy dovoz.
V logistike sa mnohí ľudia snažia vyhnúť prekládke, rozdeleniu jednej cesty. Ale efektívna logistika funguje aj inak. Niekedy dokonca náš cyklokuriér odovzdá zásielku autokuriérovi. Cyklokuriér by totiž sám zásielku z centra mesta do Rače neodviezol. Ale naopak autokuriér stráca v centre mesta veľa času. Takéto efektívne delenie nám v skutočnosti šetrí čas, energiu, aj emisie. V logistike sa často vyskytuje problém poslednej míle. Posledný úsek cesty, hoci aj krátky, je často najmenej ekonomický, pretože kuriér vezie len jednu zásielku. Práve preto je pre firmy veľmi lákavá vidina konsolidačného prekladiska, do ktorého odnesú zásielky. A my ich vytriedime podľa adresáta, ktorému napríklad dvadsať zásielok doručíme naraz.
je podľa vás reálne, že raz sa stane cyklokuriérstvo hlavnou formou doručovania v centrách miest?
Určite. Veď napríklad poštári doteraz chodili pešo a boli dominantnými doručovateľmi zásielok v meste. Poštárom sa teraz robota mení, z listových zásielok sa stávajú balíky. Preto majú už vozíky a čím väčšie mesto, tým väčší vozík. No niekde majú poštári aj bicykle. To pritom nie je nič novodobé, už v minulom storočí bolo normálne prevážať zásielky po meste bicyklami − napríklad aj u pekárov. Je to iba návrat k tomu, čo dáva zmysel.
ak sa vám bude s cyklokuriérstvom dariť iba v Bratislave, budete to považovať za výhru? Nemalo by sa rozširovať aj do iných slovenských miest?
Ako spotrebitelia by sme boli radi, ale podnikateľsky to zatiaľ nedáva zmysel. V minulosti sme sa snažili pôsobiť aj na východnom Slovensku, v Košiciach a Prešove. Ale ukázalo sa, že zatiaľ tam nie je dosť práce tohto druhu. Teraz sa orientujeme hlavne na Bratislavu. Poznáme ju najviac a myslím, že máme pred sebou aj tu ešte dosť roboty.
kto by mal na východe začať presadzovať cyklokuriérov? Mala by vyjsť iniciatíva od skupinky nadšencov, alebo dodávateľov?
S nadšencami sme sa stretávali a snažili sme sa ich podporiť, či už v Žiline, Košiciach, v Prešove. Ale zo samotného nadšenia nevyžijete. Musíte nájsť klientelu, ktorá je ochotná to s vami skúsiť, dať vám šancu. Musíte ich presvedčiť svojou vytrvalosťou a kvalitou služby. Dnes sa vo viacerých metropolách sveta ukazuje, že je dobré formy doručovania kombinovať. Keď sú formy prepravy zmiešané, aj tej ekologickej cyklovetve sa darí lepšie. To je aj naša skúsenosť − netreba byť radikálne proti autám. Len vtedy budeme trvalo udržateľne ekologickí, keď budeme zároveň ekonomickí. Veď auto sa v dopravnej špičke pohybuje rýchlosťou 20 až 25 kilometrov za hodinu a vtedy sú cyklokuriéri ďaleko rýchlejší. Iná vec sú elektromobily, kedy napríklad nahradenie jedného dieslového taxíka elektrotaxíkom ušetrí až dvadsať ton emisií za rok.
„Aj keď nie sú dnes podmienky pre cyklistov najideálnejšie, treba ich rozvíjať a učiť sa na chybách aj pozitívnych príkladov zo zahraničia.“
nedávno ste sa spojili s taxi aplikáciou Hopin a ponúkate elektrotaxíky. Z ekonomického hľadiska sa vám oplatí vymeniť dieslový taxík za elektromobil?
Sme síce kuriérska firma, ale nenašli sme ešte vhodné elektromobily na prepravu tovaru. Boli sme však nedočkaví a uvažovali nad spôsobom, akým môžeme elektromobilite v jej nástupe pomôcť. Potom sme sa na to pozreli inak. Máme síce elektrododávku, ale keď v nej vozíme zásielky, náš zákazník tým nezíska žiadnu skúsenosť. Ale pri taxíkoch získa každý jeden veľmi osobnú a priamu skúsenosť s fungovaním elektromobilu. Dnes nevidím dôvod na to, aby ste si ako zákazník taxi nevybrali tento bezemisný spôsob prepravy. Máte to za rovnakú cenu, s rovnakým komfortom, ale bez hluku a emisií pre všetkých v meste. Dnes máme zatiaľ sedem elektrotaxíkov a limituje nás len rýchlosť akou dokážeme získavať nových legálnych taxikárov.
nie je dnes jednou z najväčších prekážok rozvoju elektromobility chýbajúca infraštruktúra? Najmä nedostupnosť nabíjacích staníc, kvôli ktorým je cesta elektromobilom pre ľudí nekomfortná.
Pôsobíme aj v Slovenskej asociácii pre elektromobilitu (SEVA) a aj tam sa snažíme byť aktívni podporovatelia e-mobility ako služby. Okrem prepravy tovaru a ľudí v taxíkoch, ponúkame v Bratislave aj carsharingovú službu, up!city v spolupráci so Starou Tržnicou, Volkswagenom a ďalšími partnermi. Všetky tieto skúsenosti s infraštruktúrou mapujeme, aby sme boli pripravení na nástup elektromobility. Niekde musíte začať, lebo celý tento segment je u nás zatiaľ len v plienkach. Teraz sme však napríklad v projekte so Západoslovenskou energetikou a s mestom Bratislava, ktorý ma vybudovať 55 nabíjacích staníc v Bratislave.
spolu s Cyklokoalíciou začína byť aj Švihaj šuhaj značka, na ktorú sa obracia aj verejnosť, keď sa hovorí o budovaní lepších cyklotrás či zdieľaných bicyklov v meste. Má Švihaj šuhaj takúto spoločenskú zodpovednosť?
To síce presahuje rozmery nášho podnikania, ale veľmi radi sa zapojíme do verejnej snahy veci zmeniť. Ak sa bavíme o legislatívnych zmenách na úrovni municipality mesta, už aj v tejto chvíli sa do vecí zapájame. Aj keď nie sú dnes podmienky pre cyklistov najideálnejšie, treba ich rozvíjať a učiť sa na chybách aj pozitívnych príkladov zo zahraničia.