tvrdíte, že fungujete systémom efektívneho vzdelávania. Asi každý by sa chcel naučiť jazyk rýchlo a efektívne. Ale ako tá efektivita vyzerá?
Študenti k nám vždy prichádzajú cez vstupný test. Nezaujíma nás len gramatika, testujeme aj slovnú zásobu, čítanie a počúvanie angličtiny. Podľa nich zistíme, aká časť angličtiny ide študentovi lepšie, aká horšie. A napasujeme mu kurz, ktorý je buď konverzačný, alebo zameraný na slovnú zásobu a počúvanie. Podľa toho skladáme aj skupiny. Zistili sme, že neexistuje žiadna instantná metóda, ako sa naučiť jazyk. Všetky tie zo sedemdesiatych rokov sú už dávno vyvrátené. Podľa rozsiahleho britského prieskumu majú reálny vplyv iba dva faktory: čas strávený jazykom a učiteľ, ktorý priamo ovplyvňuje prvý faktor. My vieme ovplyvniť učiteľov, ktorí vedia dobre motivovať.
aké možnosti má učiteľ na to, aby motivoval študentov?
Výborný nástroj je identifikovanie učebného typu študenta. Či je študent kinestetický, vizuálny alebo auditívny. Keď si potom pripravujem hodinu, dám si pozor na to, aby obsahovala všetky tri faktory. Zapájam tak študenta ako celú osobu a angličtina lezie do mozgu viacerými cestami. Začali sme potrebu spoznávania učebných typov vysvetľovať nielen učiteľom, ale aj študentom.
ako si to máme predstaviť? Pri vstupnom teste určíte, aký je kto učebný typ?
Áno, učitelia majú povinnosť robiť to na prvej hodine. Ale nechceme učiteľom do všetkého zasahovať, niektorí to využívajú viac, niektorí menej. Preto máme aj samostatné workshopy, na ktorých si študenti spravia test a zistia, ktorý typ preferujú. Neverili by ste, aké dôležité je na začiatku štúdia pochopiť svoje možnosti. Ak raz napríklad nie som auditívny typ a z filmov angličtinu pochytiť neviem, nemala by som na to tlačiť. Potom si vybudujem k angličtine iba odpor a frustráciu.
a čo by si mal ešte človek ujasniť pred tým, než sa začne učiť angličtinu?
Napríklad to, kedy sa chce angličtinu učiť. Ak vie, že hodiny bude mať iba podvečer po celom dni v práci, nemôže od seba očakávať plný výkon. Môže chodiť na hodiny aj celé roky a efekt sa nedostaví. A potom si to vysvetlí tak, že nemá talent na jazyk. Podľa mňa je to skôr o tom, či je na hodinách vyspatý alebo unavený. Mám skúsenosť, že vždy, keď študent pochopí, ako sa učí, opadne stres a negativita. Veľmi mu pomôže, ak zistí, že to nie je o absencii talentu, ale o zlom nastavení učenia. Mala som študenta, ktorý bol rovnako negatívny. Polovicu hodiny prefrflal, zdalo sa mu, že nič sa nedokáže naučiť.
ako ste mu pomohli?
Rozprávali sme sa, aby si uvedomil, aké na seba kladie nároky. Narátal si, koľko času reálne strávil učením. Dokopy to boli asi len tri mesiace, pričom na angličtinu chodil už roky. Ak má len jednu hodinu týždenne a nič viac, nemôže očakávať vysoké výsledky. Nakoniec si stále nemohol dovoliť venovať angličtine viac času, ale stratil negatívny prístup. Tešil sa z každého nového slova.
je dobré pred začatím kurzu vyčleniť aj presné aktivity, ktorými si budem precvičovať angličtinu aj mimo hodín?
To by bolo ideálne. Predstava, že sa jedného rána zobudím a budem angličtinu vedieť, je mylná. Musím postupne angličtinu zaraďovať do svojho života a nemať ju iba uloženú na poličke ako schopnosť, ktorú raz použijem. Študent by sa mal nastaviť tak, aby angličtinu používal na čokoľvek. Už len keď si chce napríklad pozrieť na internete lepší recept na mafiny.
a aké aktivity si môže naplánovať?
U nás sa napríklad chytila aplikácia anglické krížovky v smartfóne. Dokonca aj medzi kolegami sa predbiehame, kto je vo vyššom leveli. Výborne sa ňou precvičuje slovná zásoba. Odporúčame študentom pozerať seriály v angličtine, tie sú lepšie než filmy. Pretože pri seriáloch je dôležitá ich postupnosť. V prvých častiach spoznávate tému, postavy, tempo reči a aj približnú slovnú zásobu, ktorá sa opakuje. Postupne sa tak vnímanie jazyka automatizuje a potom zostáva priestor na reálne učenie sa – napríklad zachytávanie nových slovíčok.
zhrňme si to: pred začiatkom kurzu mi pomôže, keď si uvedomím aký typ učenia mi najviac vyhovuje, po druhé si vyčlením reálny možný čas, ktorý chcem angličtine venovať. Čo ešte?
Cieľ, ktorý chcete dosiahnuť. Môže to byť napríklad posunutie o jednu úroveň vyššie. Ďalším cieľom je schopnosť používať jazyk rýchlo – ľudia chcú napríklad napísať mail v angličtine bez toho, aby tomu venovali hodinu. Vieme to aj zmerať, dáme študentom desať minút na napísanie názoru na začiatku, aj na konci polroka. Potom si varianty porovnávame.
je dôležité pochopiť nielen učebné typy študentov, ale aj ich povahy? Záleží ich spôsob učenia sa aj na tom, či sú extroverti, ktorí nemajú problém rozprávať alebo introverti, ktorí možno radšej čítajú či píšu?
Určite záleží aj na osobnosti. Mali sme napríklad problém pri konverzačnom kurze, na ktorom študenti nechceli komunikovať. Na všetky výzvy lektora odpovedali pár slovami. My to však berieme ako chybu lektora, ktorý má vedieť pracovať aj s introvertmi. Vysvetľovali sme si, ako má v takom prípade lektor skupine vysvetliť, kde je chyba.
a čo s tým?
Napríklad priniesť také aktivity, ktoré budú všeobecnejšie – nebude chcieť počuť váš názor či osobné skúsenosti. Ale dostanete článok a budete sa baviť o tom, čo ste si práve prečítali. Študentom to pomáha aj v tom, že nemusia rozmýšľať nad tým, čo chcú povedať, ale iba ako to chcú povedať. Dobrá skupina, ktorá vyhovuje aj osobnosti študenta, je kľúčová. Ak ide na hodinu angličtiny s tým, že sa na ňu teší, ovplyvňuje to celý jeho prístup.