jednou z hlavných priorít rezortu životného prostredia je v tomto volebnom období odstraňovanie environmentálnych záťaží. Ide prevažne o nechcené dedičstvo minulosti, teda z času, kedy sa nepracovalo pri likvidácií odpadu ekologickým spôsobom a povedomie o následkoch necitlivého zaobchádzania s odpadom nebolo na takej úrovni, akej je dnes. V súčasnosti má rezort životného prostredia na stole plán, ako chce postupovať. Štátny program sanácie environmentálnych záťaží obsahuje kategorizáciu záťaží podľa rizík.
Štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla považuje za primárnu ochranu zdravia ľudí, ktorá ide ruka v ruke so starostlivosťou o životné prostredie. S ňou úzko súvisí aj zrýchlené tempo odstraňovania záťaží, ktoré komplikujú život v susedstve veľkého množstva obyvateľov Slovenska. „Možno sa zmieriť s mnohými vecami, ale nie s environmentálnymi záťažami, ktoré majú priamy dopad na život a zdravie ľudí,“ hovorí Kurilla. Štát podľa neho vynakladá maximálne úsilie, aby záťaže zmizli čo najskôr. Vzhľadom na ich množstvo sú limitujúcim faktorom financie, ktorých stále nie je toľko, aby sa ich podarilo odstrániť všetko naraz. „Momentálne máme zasanovaných 32 environmentálnych záťaží, pričom náklady predstavovali takmer 80 miliónov eur. Ďalších asi 270 envirozáťaží je v rôznom štádiu rozpracovanosti,“ dodáva štátny tajomník s tým, že pri ďalších 100 prebieha, alebo sa je aspoň v štádiu príprav geologický prieskum. Pri približne 140–tich už geologický prieskum prebehol. Dobrou správou je, že pri desiatich environmentálnych záťažiach už prebieha aj verejné obstarávanie na zhotoviteľa sanácie a pri dvadsiatich už verejné obstarávanie prebehlo.
Koľko by stálo odstránenie všetkých environmentálnych záťaží je podľa ministra veľmi ťažké odhadnúť, nakoľko to závisí aj od zvolenej metódy a samozrejme aj od výsledkov verejného obstarávania. „Nerád by som sa púšťal do tipovania, ale keď vezmeme do úvahy, že na Slovensku potrebujeme zasanovať približne 1 200 záťaží, dostaneme sa k veľmi vysokému číslu,“ povedal štátny tajomník zeleného ministerstva. Rezort má v súčasnosti k dispozícií na tento účel 204 miliónov eur, z ktorých 180 pochádza z eurofondov. Zvyšok tvorí príspevok zo štátneho rozpočtu. „Pre objektivitu dodám, že mnohé environmentálne záťaže boli sanované aj z peňazí súkromných spoločností, ktoré boli buď právnymi nástupcami znečisťovateľa, alebo bolo v ich záujme zbaviť sa environmentálnej záťaže na svojich pozemkoch,“ doplnil Kurilla s tým, že napríklad v Žiari nad Hronom súkromná spoločnosť zasanovala za 50 miliónov eur kaly z výroby hliníka.
V poslednom období došlo na Slovensku k pozitívnej legislatívnej zmenám v súvislosti s možnosťou rýchlejšieho odstraňovania environmentálnych záťaží, ktoré je brzdené neochotou majiteľov pozemkov sprístupniť ich na čas potrebný na sanovanie záťaže. Vďaka prijatej novele zákona bude možné urýchliť práce na odstránení skládky toxického odpadu v bratislavskej Vrakuni. „Štát dostal do rúk nástroj, vďaka ktorému je možné pristúpiť k odstraňovaniu záťaží aj napriek nesúhlasu vlastníka pozemku. Nereálne finančné očakávania nemôžu stáť v ceste ochrane zdravia obyvateľov v okolí skládky,“ dodal Kurilla.
Z rozhodnutia vlády, ktoré padlo na jej zasadnutí minulý týždeň vyplýva, že ministerstvo životného prostredia zabezpečí sanáciu ďalších desiatich území kontaminovaných najmä priemyselnou a poľnohospodárskou činnosťou. Konkrétne sa jedná o lokality v Starej Turej, Bošanoch, Horných Našticiach, Leviciach, Novej Dedine, Utekáči, Giraltovciach, Starej Ľubovni a v Čeľovciach. Rezort životného prostredia teraz do jedného roka predloží na schválenie plán prác na odstránenie environmentálnej záťaže príslušnému Okresnému úradu v sídle kraja.