s penzistami nie sú takmer žiadne starosti pokiaľ im ako-tak slúži zdravie a sú schopní sami sa o seba postarať. Horšie je to v prípade, keď začnú byť odkázaní na pomoc druhých, prípadne na trvalú zdravotnú starostlivosť. Nie v každej rodine sa nájde niekto, kto je schopný a ochotný mamu, otca, prípadne ich rodičov doma opatrovať, ak si to ich momentálny stav vyžaduje. Neraz nastáva situácia, keď už aj naši starkí sami uznajú, že by bolo pre nich najlepšie, keby sa mohli nasťahovať do domova dôchodcov.
A tu sa dostávame k jadru problému, ktorý je špecifický najmä v našom hlavnom meste, kde je azda najvyššia koncentrácia staršieho obyvateľstva. V Bratislave v súčasnosti existuje 12 zariadení pre seniorov patriacich pod mestské časti. V nich bolo k 30. júnu 2018 obsadených 1 150 miest a len 13 voľných miest, na ktoré v poradovníkoch čakalo 1 607 ľudí, ktorí už absolvovali celú prípravnú procedúru spočívajúcu v podaní žiadosti o zaradenie do zariadenia a určenia stupňa odkázanosti na sociálnu službu na základe lekárskej a sociálnej posudkovej činnosti. Krutou pravdou je, že seniorov skrátka už dnes niet kam umiestniť. A ak s tým niečo nezačneme robiť, teda nezvýši sa počet i celková kapacita domovov pre seniorov, tak sa tento problém v budúcnosti môže už len zväčšovať, prípadne sa našej spoločnosti úplne vymkne z rúk. V Bratislavskom kraji i v samotnej Bratislave síce existuje niekoľko súkromných zariadení, ktoré na prevádzku dostali povolenie od župy, ale i keď je pobyt v nich pre klientov podstatne drahší než v domovoch patriacich pod samosprávu, tak aj nedávny škandalózny prípad súkromného zariadenia IRIS na Heydukovej ulici je jasným dôkazom, že ani to nemusí byť zárukou nadštandardnej starostlivosti. Práve naopak. Je priam hrôzostrašné, ak sa potvrdí, že zamestnanci vydávajúci sa za lekársky či ošetrovateľsky personál tu starčekov a starenky pripravili o život podávaním nevhodných liekov.
Každý človek, ktorý v tomto štáte vytvoril nejaké hodnoty už len tým, že celé desaťročia poctivo pracoval a v neposlednom rade platil dane, odvody či poistky, si zaslúži, aby mohol prežiť dôstojnú starobu v spoločnosti, ktorá si ho bude vážiť a nie vnímať ako otlak. Aj najstarší občania SR potrebujú občas vidieť a cítiť, že táto krajina je schopná pre nich spraviť aj niečo navyše. Pretože často im nedáva to, na čo majú nárok alebo čo im je dlžná. Tisícky seniorov sa cítia doma osamelo, pretože nemajú žiadnu možnosť, aby voľné chvíle trávili v komunite seberovných a vekovo blízkych ľudí, s ktorými sa môžu stretávať, rozprávať, zabávať, skrátka trochu si spríjemňovať čas. A povinnosťou nás všetkých, ktorí sme fyzicky, spoločensky a ekonomicky na vrchole svojich síl, je urobiť všetko pre to, aby sme súčasným a budúcim seniorom vytvorili čo najlepšie podmienky pre život a ich príjemnú, pokojnú a podľa možnosti plnohodnotnú starobu. Ideálne vytváraním priestoru pre také zariadenia pre seniorov, ktoré odrážajú súčasné trendy, čiže poskytujú ubytovanie s istou mierou súkromia, stravovanie, zdravotnú starostlivosť, spoločenské aktivity, ale i rôzne služby ako napríklad pranie či upratovanie.
Počuli ste o tom, že by sa na Slovensku v posledných rokoch postavilo niečo nové pre seniorov? Zrejme nie. A pritom pravda je taká, že ak teraz nepodnikneme na zlepšenie kvality života starších ľudí nič, tak si to raz darmo budeme vyčítať. Roky letia naozaj rýchlo a ani sa nenazdáme a my sami budeme starí a odkázaní na pomoc druhých, ktorí nás možno budú vnímať ako nepotrebný otlak spoločnosti...
Roman Slušný, publicista