kandidátov na miesta budúcich lokálnych politikov uchádzajúcich sa o priazeň a dôveru občanov nášho hlavného mesta sú stovky a mnohí z nich už rozbehli svoju kampaň. Najdôležitejšími témami, ktoré sa stali predmetmi predvolebných debát a sľubov, sú riešenie zlej dopravnej situácie v meste, opravy ciest, budovanie parkovísk, cyklotrás či materských škôl.
Takmer nikto z nádejných budúcich predstaviteľov bratislavskej samosprávy však nespomenul alebo si nestanovil ako prioritu starostlivosť o seniorov, zlepšenie kvality ich života a riešenie konkrétnych vecí, ktoré starších ľudí trápia. Pritom by ani z taktického hľadiska pre nich nebolo zlé zamerať sa práve na túto skupinu obyvateľstva, ktorá pravidelne aj v pokročilom veku využíva viac než disciplinovane svoje volebné právo, aby dala dôveru svojim zástupcom v parlamente, župách alebo na čele miest a obcí. Nehovoriac o tom, že pri súčasnom demografickom vývoji bude už v roku 2020 na Slovensku žiť viac než milión občanov starších ako 65 rokov, čo je početná skupina obyvateľstva, ktorá bude do značnej miery rozhodovať o tom, kto bude ich životy, ale aj budúcnosť mladších generácií ovplyvňovať.
Jedným z najväčších súčasných problémov našej metropoly je napríklad až chronický nedostatok voľných miest v zariadeniach pre seniorov, ktorých prevádzkovateľmi sú mesto, župa alebo mestské časti. Z toho je zrejmé, že ani ich počet a celková kapacita pre 1 800 ľudí nie je uspokojujúca. Ostatné súkromné domovy v Bratislavskom kraji sú schopné poskytnúť ubytovanie dohromady asi pre ďalších 500 seniorov. Treba však počítať s tým, že náklady za starostlivosť o vašich rodičov či iných starších príbuzných sa môžu vyštverať až na 1 000 eur mesačne. Pobyty v domovoch dôchodcov či v penziónoch pre seniorov patriacich pod BSK či miestne samosprávy sú lacnejšie a stoja v priemere od 250 do 430 eur mesačne, ale zariadiť pobyt trvá niekoľko mesiacov, občas sa čaká aj rok, pričom najčastejšie sa nejaká izba či posteľ uvoľní až úmrtím niektorého z dovtedajších klientov seniorských zariadení. Bohužiaľ, nové seniorské domovy v Bratislave nepribúdajú. Napríklad v mestskej časti Staré Mesto, kde žije naozaj veľa starších ľudí, sa už 16 rokov len hovorí o akútnej potrebe výstavby takéhoto zariadenia. Až v septembri tohto roku starosta Radoslav Števčík oznámil, že na rohu Palárikovej a Dobšinského ulice by skutočne malo vyrásť zariadenie opatrovateľskej služby. Bude slúžiť seniorom, ktorých momentálny zdravotný stav si vyžaduje každodennú starostlivosť, skôr bude zameraný na krátkodobé, nie na doživotné pobyty. Jeho výstavba by mala trvať 24 mesiacov a stáť 2,2 milióna eur, ale či raz bude naozaj realitou, uvidíme asi až o dva roky. Počet seniorov však rastie aj v Novom Meste, Ružinove, Karlovej Vsi či v Dúbravke, dokonca už aj v Petržalke, takže by vôbec nebolo na škodu, keby aj v týchto mestských častiach pribudli podobné typy domovov pre dôchodcov.
Pridám aj jednu osobnú skúsenosť. Nedávno sa aj v našej rodine vyskytla situácia, keď sme počas letných prázdnin potrebovali aspoň na pár dní umiestniť našu 94-ročnú starú mamu do zariadenia pre seniorov. Spoločne s príbuznými sme rad-radom obtelefonovávali všetky existujúce penzióny v rámci Bratislavy, ale ani v jednom sme s našou prosbou či požiadavkou neuspeli. Podarilo sa nám to, až keď sme sa zamerali na súkromné opatrovateľské domovy mimo nášho hlavného mesta, pričom nám boli ochotní vyhovieť jedine pri Slnečných jazerách v Senci a v Šelpiciach pri Trnave. A aj keď väčšina seniorov nechce na staré kolená opustiť miesto, kde sa narodili alebo od malička žili, čo platilo aj v prípade našej starkej, nakoniec im nezostane nič iné, než sa zmieriť s tým, že pôjdu tam, kde sa o nich postarajú. Bez ohľadu na vzdialenosť od svojho terajšieho domova či trvalého bydliska blízkych. Ak ste z Bratislavy, sami uznáte, že je rozdiel chodiť raz týždenne navštevovať starú mamu alebo mamu do penziónu na Trnávke alebo až niekam za Trnavou. Nehovoriac o tom, že ani ceny za poskytované služby nie sú mimo Bratislavy lacnejšie, než by boli v našom hlavnom meste. Ak vás zaujíma konkrétna suma, tak napríklad v Domove sv. Jána v Šelpiciach si za posteľ v dvojlôžkovej izbe pýtajú 575 eur a v trojlôžkovej 540 eur za mesiac. To je približne o 100 eur viac, než je priemerná výška dôchodku vyplácaného na Slovensku v roku 2018.
A tak sa opäť vraciame k podstate celého problému, ktorým je to, že nie všetci seniori majú vytvorené rovnaké podmienky na sociálnu starostlivosť. Záleží aj na tom, kde bývajú, teda aké sú v ich mestskej časti možnosti. Optimálne by bolo, keby v každej mestskej časti bolo aspoň jedno fungujúce zariadenie pre seniorov patriace pod samosprávu. A ešte ideálnejšie, keby mali šancu sa tam dostať, keď to budú vzhľadom na pokročilý vek či zdravotný stav potrebovať. Je to jedna z povinností civilizovanej spoločnosti, aby sa postarala o tých, ktorí to už sami nedokážu.
Táto fáza života čaká každého z nás, preto by sme mali oveľa zodpovednejšie pristupovať aj k blížiacim sa komunálnym voľbám a vybrať si v nich takých kandidátov, ktorí majú v programe konkrétne riešenia pre lepší život seniorov. Vždy existujú možnosti, aby sa realizovali aj náročnejšie či odvážnejšie projekty. Stačí začať spolupracovať so súkromným sektorom, ktorý finančné prostriedky má a za rozumnú protihodnotu ich vie poskytnúť napríklad aj na výstavbu nových zariadení pre seniorov. Aj príslušníci najstaršej generácie budú určite spokojnejší, keď si zvolia takých zástupcov, ktorí sa už teraz zaujímajú o ich potreby a budú presadzovať ich záujmy aj v nadchádzajúcom volebnom období. Napríklad práve formou kooperácie so súkromnými investormi, ktorá je často najpriamočiarejšou odpoveďou na to, odkiaľ na to potrebné financie zoberú.
roman Slušný, publicista