Slováci sú chlebovým národom a až dve tretiny z nás jedia na raňajky chlieb a pečivo. Hoci chlieb konzumuje až 98,6 % našej populácie, mnohí žijú modernejším životným štýlom, prikláňajú sa k zdravej výžive, a tento trend sa prejavuje aj v ich vnímaní a záujme o pekárenské výrobky. V rebríčku obľúbenosti vedie pšenično-ražný chlieb s 32 %, nasleduje celozrnné pečivo doplnené celozrnných chlebom. „Posledných pár rokov registrujeme trend používania tradičných surovín ako varené zemiaky či ovos. Stúpa aj záujem o kváskový chlieb a pečivo a ich ručné spracovanie,“ vymenúva hovorkyňa siete supermarketov BILLA Kvetoslava Kirchnerová. Ako dodáva, dopyt je aj po špeciálnych chleboch a špeciálnych múkach.
Za špeciálne alebo alternatívne chleby a pečivo môžeme považovať všetky s pridanou hodnotou alebo také, ktoré v nás evokujú návrat k tradíciám. Zaradiť tak medzi ne môžeme plnozrnné, cereálne, kváskové, proteínové alebo bezéčkové chleby. „Pridaná hodnota týchto pekárenských výrobkov je v ich zložení, ktoré poskytuje konzumentovi rôzne benefity, akými sú vyšší obsah vlákniny, vitamínov, minerálnych látok, proteínov alebo minimalizácia konzervantov,“ vymenúva K. Kirchnerová. Jedným z dôvodov neustále rastúcej obľúbenosti týchto druhov chleba a pečiva môže byť podľa zistení BILLA jednoducho spestrenie jedálnička. Rastie však aj skupina ľudí, ktorá sa orientuje výhradne na takýto typ chlebov ako napríklad športovci, ľudia vyznávajúci zdravý a moderný životný štýl a samozrejme tí, ktorí ho uprednostňujú zo zdravotného hľadiska a konkrétnej diagnózy.
Pre ľudí trpiacich intoleranciou na lepok či laktózu sa vyrábajú kvalitné bezgluténové chleby a pečivo, ktoré neobsahujú laktózovú či inú alergénnu zložku. Na výrobu takýchto chlebov sa používajú múky z alternatívnych plodín alebo ich zmesí, napríklad pohánková, amarantová, ryžová, ovsená, šošovicová či hrachová. Špeciálnou kategóriou sú bielkovinové pekárenské výrobky, ktoré sa nazývajú aj večerné. Majú vyšší obsah bielkovín a ich energetická hodnota je nižšia ako u sacharidov a preto sa odporúčajú konzumovať podvečer.
Na základe reprezentatívneho prieskumu BILLA na vzorke 500 respondentov, zhruba jeden z desiatich Slovákov si pripravuje chlieb sám doma. „Aj v sortimente múk sme zaznamenali trend používania alternatívnych druhov. Aj keď medzi najpredávanejšou múkou stále ostáva hladká múka, dlhšie máme v sortimente špaldovú, celozrnnú a ponuku sme rozšírili aj o tekvicovú, pohánkovú, makovú, ryžovú či pšenovú. Sortiment v BILLA je naozaj široký a zákazníci si majú možnosť vybrať tú, ktorú potrebujú,“ hovorí K. Kirchnerová. Múka naďalej patrí medzi tradičné potraviny, ktoré sa bežne nachádzajú v nákupných košíkoch Slovákov. BILLA ponúka svojim zákazníkom aj múky pod svojimi privátnymi značkami, obľúbenú Clever múku od slovenského dodávateľa, značkovú kvalitu za výhodnú cenu pod BILLA značkou a špaldovú múku pod označením BILLA BIO. „Vyššie predaje múk samozrejme evidujeme pred našimi najvýznamnejšími sviatkami, Veľkou nocou a Vianocami,“ dopĺňa K. Kirchnerová.
Chlieb prepojila spoločnosť BILLA aj s jedným z jej spoločensky zodpovedných projektov, s projektom CHLEBODARCA. Cieľom projektu CHLEBODARCA je pomôcť rodinám v núdzi, ktorým nie je dopriaty život v dôstojných podmienkach. Spoločnosť BILLA sa zaviazala pravidelne podporovať rodiny, ktoré to potrebujú. Pomoc je rozdelená na finančnú a potravinovú časť. Zaradiť sa medzi Chlebodarcov môže každý z nás. Stačí si v sieti supermarketov BILLA zakúpiť akýkoľvek chlieb a jeden cent z neho poputuje na konci mesiaca vybranej rodine. Finálna suma, ktorú jednotlivé rodiny mesačne dostanú, sa pohybuje v tisíckach eur. Pre zákazníkov sa nič nezmení, tento projekt nemá vplyv na cenu chleba - BILLA venuje tieto financie zo svojho zisku. Partnermi projektu sú Nadácia Pontis a Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov, ako aj pekáreň Penam Slovakia, ktorá pravidelne podporuje rodiny svojimi produktmi.