už tridsať rokov sa venujete v treťom sektore vzdelávaniu, pomoci mladým, dobrovoľníctvu, máte za sebou charitu, prácu v eRku či v Dobrej novine. Čo vás motivovalo v práci na týchto projektoch?
Podpísalo sa na mne moje okolie, výchova, viera a hodnoty. Vyrastal som vo veriacej rodine. Prijal som, že veriť znamená slúžiť. Ešte počas totality som začal pracovať s deťmi. Vtedy mladí nemohli žiť svoju vieru slobodne. Chcel som prispieť na vytvorenie miesta, kde by mohli hľadať presah viery do svojho života. Po Nežnej revolúcii som cítil potrebu zosilniť to, čo sme žili v podzemnej cirkvi a otvoriť to pre nových ľudí. Naše motto „Radostnou cestou svedectva viery kráčame spolu malí aj veľkí“ sme po 90. rokoch chceli žiť naplno.
ako ste dospeli k rozhodnutiu vstúpiť do politiky?
Roky som sa snažil pomáhať ľuďom. Ľudom na okraji, alebo aj nenarodeným deťom, pretože ľudský život by mal mať tú najvyššiu ochranu. Preto vznikla aj vianočná kolednícka akcia Dobrá novina, spojená so zbierkou pre rozvojové projekty v afrických krajinách. Nevymysleli sme nič nové, inšpirovali sme sa príkladom zo zahraničia. Chceli sme, aby naše deti mali informácie o tom, ako žijú deti v Afrike a mohli pre ne niečo spraviť. Začal som cítiť, že človek z prostredia mimovládok síce môže urobiť veľmi veľa, keď pospája ľudí, no na systémové zmeny to nevydá. Tie sa dajú robiť len cez politiku.
podarilo sa vám za tie tri desaťročia práce v treťom sektore zmeniť Slovensko?
V niečom áno. Z eRka, ktoré začínalo ako združenie v podzemnej cirkvi s pár desiatkami členov, je veľké spoločenstvo so svojou identitou. Vychováva deti, ktoré keď vyrastú, chcú ďalej odovzdávať to, čo dostali. Keď stretnem ľudí, s ktorými som v 90. rokoch začínal, vidím, že to, čím sme žili, v nich žije ďalej. Dobrá novina je ďalším dôkazom zmeny Slovenska. Po štvrťstoročí tu máme akciu, do ktorej sa zapája 25-tisíc detí a mladých.
v politike by ste sa chceli venovať dobrovoľníctvu, systematickej podpore mládežníckych organizácií, aj medzinárodnej pomoci chudobnejším krajinám. Prečo?
Lebo tu viem vďaka mojim skúsenostiam za štyri roky dosiahnuť konkrétne výsledky. Chcel by som sa tiež venovať školstvu, regionálnemu rozvoju aj inováciám. Viem si predstaviť rozbehnutie programu dobrovoľníckej služby, kde by mali stredoškoláci šancu ísť na rok fungovať do nejakej organizácie na Slovensku alebo v zahraničí. Bol by to veľký vklad pre ich život a štát by to tak veľa nestálo. Podobne ako v neziskovom sektore, aj tu spájať tých správnych ľudí, aby sa problémy začali riešiť. Chcem s tým začať priamo v KDH. Hnutie má zaujímavý program, ľudí, len treba reštart. Snažíme sa KDH urobiť atraktívnou aj pre mladých ľudí.
ako sa to dá?
Investujeme do vzťahov. Musíme si nájsť čas na rozhovory s ľuďmi. Potrebujeme z programu vytiahnuť veci, ktoré sú pre ľudí aktuálne a zrozumiteľné. Ak sa KDH dostane do parlamentu, chcel by som byť poslancom s pridanou hodnotou. Človekom, ktorý bude s ľuďmi pracovať a prepájať ich. Snažím sa to robiť aj v kampani. Som na čele modulu Sila kresťanského a konzervatívneho sveta, v ktorom je dvadsať ľudí, ktorí majú za sebou konkrétne výsledky.
kto sú tí ľudia?
V oblasti rodinnej politiky je to Marek Michalčík, Renáta Ocilková, Miriam Kuzárová, Anna Verešová, Marcel Mikolášik. V sociálnej politike Soňa Gáborčáková, ktorá sa doteraz venovala legislatívnym návrhom v parlamente, či Katka Hulmanová, dlhoročná aktivistka a šéfka Fóra kresťanských inštitúcií. Martin Šmilňák, Bohdan Hroboň a Bohuš Živčák sa venujú oblasti vzdelávania. Máme aj ľudí, ktorí reprezentujú oblasť vyrovnania sa s minulosťou, najmä s tou komunistickou, s čím máme veľký problém. Sú to Braňo Borovský či Ondrej Krajňák. Sú tam ďalší odborníci na zdravotníctvo, poľnohospodárstvo, dopravu, charitu, ekonómovia. Všetci sú novými tvárami so silným príbehom a kresťanskými hodnotami. Je to veľmi dôležité, lebo na Slovensku sa politické strany väčšinou vnímajú len cez lídrov, čo je škoda.
problém spočíva v tom, že ostatné strany hovoria o KDH presný opak. Napriek tomu, že KDH hovorí o sebe, že sú kresťania, konzervatívci, v skutočnosti rokujú a majú dohodu o neútočení s liberálnymi stranami. Je KDH autenticky kresťanská strana?
Určite áno, inak by som tam nebol. Dohoda o neútočení s liberálmi môže na prvý pohľad zmiasť, ale na druhý pohľad je to nevyhnutnosť. Potrebujeme ľudom ukázať alternatívu k Ficovi. Je to odraz slovenskej reality, nikdy tu nebude 80 až 90 percent konzervatívnych voličov. Každá iná strana je mix hodnôt, KDH je však jednoznačne postavená na konzervatívnych hodnotách a bude ich v každej vláde hájiť a brániť.
v prieskumoch sa podpora KDH pohybuje okolo piatich percent, výrazne to nestúpa. Naopak sa môže v poslednom čase zdať, že napríklad OĽaNO môže hlasy KDH brať. Prečo sa strana aj po zmenách preferenčne nezdvihla?
Ako mimoparlamentná strana máme menšie prostriedky. Strana, aby bola viditeľná, musí veľa investovať. Na toto KDH teraz nemá rozpočet, o to viac investujeme náš čas a energiu do stretnutí v regiónoch. To sa v médiách nevidí, ale ľudia to ocenia. Výsledky v komunálnych a župných voľbách boli pre KDH dobré. KDH už v eurovoľbách prišla so zaujímavými osobnosťami a urobili sme slušný výsledok.
alojz Hlina hovorí, že problémom je, že mladí volia OĽaNO. Mladí budú aj teraz nejako voliť, budú voliť Za ľudí, aj tam sú mladí kresťansky zameraní ľudia, OĽaNO, aj iné strany. Prečo by mal mladý človek voliť KDH?
Chcem ísť príkladom. Chcem pritiahnuť ľudí z eRka nie len ku KDH, ale aj k účasti na politickom živote. Moja skúsenosť je, že mladí riešia politiku iba ako pozorovatelia z diaľky. V eRku sme chceli mladým dať šancu byť otvorení pre väčšiu službu spoločnosti. Niektorí eRkári sa stali regionálnymi politikmi a títo ľudia môžu preberať viac zodpovednosti. Nevieme ponúknuť „wow efekt“ a sľúbiť, že sa hneď postaráme o každého, kto k nám príde. Máme však v DNA silnú zotrvačnosť.