kedy vznikla firma Lyra?
Pred dvanástimi rokmi v roku 2008. Naša firma sa odvtedy zameriava na výrobu, predaj a dovoz čokolády. Naše produkty pochádzajú primárne z Kolumbie a veľmi sekundárne aj z Ekvádoru a Peru. Sídlime v Ivanke pri Nitre. Vyhrali sme viaceré súťaže ako je Great Taste, a International Chocolate Awards, čo je jedna z najprestížnejších súťaží v čokoládovom biznise.
svoje podnikanie sa snažíte robiť zodpovedne. V čom?
V potravinovom podnikaní má byť zodpovednosť smerom k zamestnancom, prírode, budúcim generáciám, spotrebiteľom či našim dodávateľom. Teda vo všetkých sférach podnikania. Bez zamestnancov našej spoločnosti by sme nespravili nič. Od prírody sme závislí absolútne a musíme sa k nej správať zodpovedne. Chceme byť ekologickí, ale nechceme ísť do extrémov. Snažíme sa byť napríklad zero waste firma, no vždy máme na pamäti, že naše produkty si majú zachovať tú najvyššiu kvalitu. Je dôležité nezabúdať na to, čo predávame. Používame tak veľa recyklovateľných materiálov, ako sa len dá, no kvalita produktu bude pritom vždy zachovaná.
ľudia poznajú rôzne čokolády. V čom je váš produkt iný?
Keď sa bavíme o matérii toho, čo je vnútri, tak v prvom rade je rozdiel v tom, čo je vnútri našej čokolády. Používame len fine flavoured kakaové bôby, ktoré sú z Južnej Ameriky. Objektívne sú tieto bôby najkvalitnejšie na svete. Druhým špecifikom je spracovanie týchto bôbov. Pražíme ich na nízkej teplote. V neposlednom rade je to alternatívny cukor a všetky ingrediencie kupujeme v surovom stave a vždy čerstvo ich potom pražíme u nás.
pražíte ich aj priamo na mieste, kde rastú?
Je to rozdelené na dva typy. Prvá skupina produktov pochádza z Kolumbie, kde kakaové bôby zbierame a priamo na mieste pražíme na kakaovú hmotu. Dôvodom je aj to, aby čo najviac hodnôt ostalo priamo na mieste pestovania týchto plodín. Nechceme zozbierať len čerešničky z torty, ale snažíme sa ľuďom umožniť, aby si urobili aj sekundárnu pridanú hodnotu na projekte. To, či praženie zaplatíme v Kolumbii, alebo tu, je vlastne úplne jedno.
nie je však praženie priamo na mieste lacnejšie?
Nie vždy. Ľudská práca tam nie je nijako výraznejšie lacnejšia než na Slovensku. Výhodou je, že je to win-win situácia a ľudia v Kolumbii oceňujú, že im dávame prácu. Dôležité je mať v danom regióne človeka, ktorý vie pražiť vo vysokej kvalite a so štandardmi, ktoré vyžadujeme.
takého človeka sa vám podarilo nájsť ľahko?
Áno, pracujeme s takým človekom už viac rokov. Praženie pre nás zabezpečuje firma, ktorá má s pražením bohaté skúsenosti a s čokoládou pracuje dlhodobo. Druhú časť produkcie – už nie praženie, ale sekanie bôbov – robíme priamo tu na Slovensku.
„Používame len fine flavoured kakaové bôby, ktoré sú z Južnej Ameriky. Tie sú najkvalitnejšie.“
v krajinách, s ktorými obchodujete, sa snažíte pomáhať aj inak než obchodom, napríklad vybudovaním školy. Robíte to preto, lebo ak sa darí miestnym obyvateľom, tak sa darí lepšie aj vám?
Opäť je to situácia, ktorá je výhodná pre obe strany. Ak by ste mali realizovať sociálny podnik, ktorý škodí firme, bol by nezmysel ho vôbec robiť. Lepšie by v takom prípade bolo, aby firma prosperovala a vytvorila väčší profit, z ktorého by následne financovala sociálne projekty. Ani naša pomoc by nemala ísť na úkor našej firmy. Spolupráce nemáme len v Južnej Amerike, ale spolupracujeme aj s hotelovou akadémiou. Venujeme sa študentom a stojí nás to čas a peniaze, no je to dôležitá investícia. Je možnosť, že sa z týchto študentov stanú výrobcovia, ktorí od nás v budúcnosti budú chcieť kupovať suroviny alebo k nám môžu nastúpiť ako naši zamestnanci. Samozrejme, existuje tu aj možnosť, že sa stanú našou konkurenciou, no práve konkurencia nám môže v konečnom dôsledku pomôcť v tom, aby sme nezaspali na vavrínoch a ďalej sa rozvíjali. V Kolumbii podporujeme trvalo udržateľné farmárčenie, ktoré je pre náš biznis nevyhnutné. Ak nebude fungovať trvalo udržateľné farmárčenie, tak sa aj náš biznis skončí. Ako hovorím, je to výhodné pre obe strany. Dá sa na to pozerať aj tak, že to celé robíme z egoistických pohnútok. Bodajby každá firma robila sociálne projekty pokojne aj z egoistických pohnútok – hneď by bol na svete raj na zemi.
kde sa dá vaša čokoláda kúpiť?
Máme dve línie. Tá prvá je masovejšia a rozhodli sme sa, že naše produkty majú byť tak blízko k spotrebiteľovi, ako sa len dá. Dajú sa teda kúpiť v sieti Terno alebo na benzínových pumpách. V portfóliu máme aj špeciálne produkty, napríklad plantážnu čokoládu, ktorú sa snažíme predávať len v špecializovaných obchodoch alebo vinotékach. Naše čokolády vyvážame aj do Česka, Maďarska, Anglicka a USA.
to sú pre vás najväčšie exportné odbytiská?
Nie, najviac produktov vyvážame do Južnej Kórey. Stalo sa to náhodou. Asi málokto by očakával, že najväčšou exportnou krajinou bude práve Južná Kórea. Mali sme šťastie, že vďaka nášmu veľvyslancovi sa nám podarilo naše produkty dostať do prvej leteckej spoločnosti a naše produkty sa začali predávať na palube lietadiel. Momentálne sa naše produkty predávajú vo všetkých siedmich leteckých spoločnostiach, ktoré v Kórei operujú. Dostali sme sa aj do duty free obchodov. To bol prvý krok nášho prieniku na kórejský trh. To nám dáva v očiach obyvateľstva veľký kredit, keďže pre Kórejcov je to, čo sa predáva v lietadlách, zároveň to najprémiovejšie na trhu. Teraz sme sa dohodli s obchodnou sieťou, ktorá v Južnej Kórei prevádzkuje 13 000 obchodov. Takže naše produkty už budú na trhu etablované. Naše produkty vyvážame aj do Číny a je to pre nás úspech najmä preto, lebo v tom nejde o jednorazovú, ale dlhodobú spoluprácu.
aký je rozdiel v tom, keď obchodujete s čínskou a americkou spoločnosťou?
Diametrálny. Úplne najväčší rozdiel je v obchodovaní s Južnou Amerikou a Južnou Kóreou. Nie som veľmi formálny človek. Do Južnej Ameriky som chodil dlhodobo a v Južnej Kórei som bol prvýkrát pred štyrmi rokmi. Po hodine si ma zavolal veľvyslanec a dal mi školenie, ako sa tam treba formálne správať. (Smiech.) Je dôležité poznať nielen jazyk, ale aj myslenie obchodných partnerov z rôznych kútov sveta. Kórea ma veľmi formálny štýl komunikácie, prvá strana emailu je len o tom, ako si partner z Kórey váži našu spoluprácu. Na jednej strane je to veľmi milé, no keď má človek čítať niekoľkostranové emaily, tak to zaberie množstvo času. Mnohé firmy, ktoré chceli do Kórey exportovať, nemali šťastie v tom, aby si našli partnera, ktorý by bol ochotný a schopný komunikovať s nimi na jednej vlnovej dĺžke. Nášmu partnerovi som povedal, že rešpektujem ich kultúrne zvyklosti, no keď si v emaile napíšeme štyri body, tak môj partner dostane odpoveď do pár minút, a keď mi pošle esej, tak odhodlať sa prečítať takýto email mi trvá azda aj jeden deň. To sme vyriešili a náš partner to zvládol. Keď komunikujem s niekým z Kolumbie, tak je zas úplne jedno, ako takú odpoveď napíšem, dôležité je preňho, že vôbec dostanú nejakú odpoveď.
v podnikaní sa možno často stretávate s byrokraciou. Je to veľký problém?
My sme si na seba byrokraciu ušili sami tým, že máme food safety certificate. Takže sme museli splniť ešte omnoho viac podmienok, než koľko ich určuje naša legislatíva.
chcete sa do budúcnosti zväčšovať alebo udržiavať status quo?
Väčšina firiem chce udržiavať status quo, ale nemôže. Myslím si, že ako firma buď rastiete, alebo klesáte. Neviem si dosť dobre predstaviť, že niekto desať rokov udrží rovnakú veľkosť obratu a kvality. Nerobil som si o tom síce nijaký výskum, no bolo by to pre mňa neuveriteľné. Ak vám stúpne dopyt, tak je nelogické, aby ste odmietali zákazky. Pre nás je najpodstatnejšie to, aby sme nikdy neubrali na kvalite našich produktov. Na tom chceme stavať. Ak vieme byť efektívnejší napríklad tým, že inovujeme naše technológie, tak prečo by sme to neurobili?