už sú to viac ako dva mesiace, čo sa izolujeme, aby sme spomalili šírenie nákazy koronavírusom. Prípadov ubúda a my sa môžeme tešiť z uvoľňovania opatrení. Do ulíc sa vracia život, kaviarne vítajú svojich zákazníkov cez okienka, terasy sa zapĺňajú. Niektorí sú však stále v nebezpečenstve.
Ľudia, ktorí sú ohrození chudobou, alebo v nej žijú, sú voči ochoreniu COVID-19 obzvlášť zraniteľní. Patria medzi nich aj rodiny na okraji našej spoločnosti, obyvatelia vylúčených komunít. Dospelí aj deti, ktorí žijú už niekoľko generácií v extrémnej chudobe.
generačná chudoba má iné pravidlá
Pre ľudí, ktorí sa nenarodia do prostredia generačnej chudoby, je ťažké pochopiť jej zákonitosti a zacyklenosť. Koronavírus ale vážne ohrozuje všetkých, ktorí sú chudobní a nemajú dôstojné životné podmienky. Bez ohľadu na farbu pleti.
Chudobné rodiny sa nemôžu voči nákaze dostatočne chrániť. „S minimálnym príjmom si rodiny nemôžu nakúpiť zásoby potravín, ani potrebné dezinfekčné či ochranné prostriedky,“ hovorí Peter Adam, koordinátor sociálnej integrácie v organizácii Človek v ohrození (ČvO).
Rodiny s už tak nízkym príjmom prichádzajú od začiatku pandémie o prácu. Či už sú to sezónne alebo pomocné práce, či dokonca práca v zahraničí, rodičia o ňu prichádzajú a spolu s deťmi sa ocitajú v krajnej núdzi.
Hlad, zhoršenie hygienických štandardov, zvyšovanie zadlžovania sa a problémy s úžerou. To všetko môže byť v chudobných komunitách dôsledkom straty príjmu. Chudobná strava negatívne ovplyvňuje vývoj maloletých detí, zatvorené školy ukončili možnosť stravovať sa v školských jedálňach. Hlad spôsobuje napätie, ktoré môže vo vylúčených lokalitách eskalovať.
v osade sa dá len ťažko izolovať
Koronavírus sa vo vylúčených komunitách môže šíriť rýchlejšie ako vo väčšinovej spoločnosti a je pre rodiny veľmi nebezpečný. Priemerný vek je tu síce pomerne nízky (25 rokov) a zhruba 45 % obyvateľov tvoria deti do 15 rokov, no ľudia tu žijú výrazne kratšie ako obyvatelia z väčšinovej spoločnosti. Len 4 % populácie prekračujú 60 rokov života.
Vo vylúčených rómskych komunitách je tiež niekoľkonásobne vyššia detská úmrtnosť, obyvatelia celý život trpia rôznymi neliečenými ochoreniami a majú sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti. V časti komunít nie je dostupná tečúca voda, či už teplá alebo studená, čo im sťažuje možnosti hygieny.
„Rodiny, ktoré žijú na okraji našej spoločnosti, sú od nej často aj fyzicky odrezané, kvôli čomu sa len veľmi ťažko dostávajú k potrebným informáciám,“ vysvetľuje Peter Adam. Prístup k internetu je veľmi obmedzený a nižšie vzdelanie sťažuje možnosť porozumieť všetkým potrebným informáciám.
„V jednom dome môže bývať aj niekoľko generácií, čo spolu so zlými životnými podmienkami znemožňuje bezpečnú izoláciu vo svojich domovoch,” hovorí P. Adam.
ako sa učiť, keď nemáte prístup k vzdelávaniu?
Od zatvorenia škôl sa deti vzdelávajú na diaľku a k učivu sa dostávajú prostredníctvom internetu. Vo vylúčených lokalitách deti nemajú prístup k potrebnej technike či internetu. Ak aj deti úlohy dostávajú, často nikto nekontroluje, či a ako ich vypracujú.
Zabezpečené nie je ani vzdelávanie pre deti zo špeciálnych škôl. Zatvorené športoviská, ihriská a školské kluby znamenajú neorganizovanú činnosť detí, nakoľko sa rodičia často snažia získať prostriedky na zabezpečenie životných potrieb.
Foto: Tomáš Halász/ČvO
Pracovníčka Človek v ohrození, n.o. kontroluje pracovné listy od detí z miestnej vylúčenej komunity.
Všetky tieto aspekty sú naviazané na skutočnosť, že ide o rodiny žijúce v generačnej chudobe. „Je jedno či žijete vo vylúčenej komunite na Slovensku, alebo v slume v Keni. Pokiaľ žijete pod hranicou chudoby a nachádzate sa na okraji spoločnosti, nemáte proti vírusu sami šancu,” hovorí Andrea Najvirtová, riaditeľka organizácie Človek v ohrození.
opatrenia proti koronavírusu poľavujú, no náš boj sa nekončí
Už sú to viac ako dva mesiace, čo sa izolujeme, aby sme spomalili šírenie nákazy koronavírusom. Už sú to viac ako dva mesiace, čo terénni pracovníci Človeka v ohrození intenzívne pracujú na tom, aby rodiny ochránili pred nákazou a pomohli im zvládnuť negatívne následky pandémie. A ani zďaleka nekončíme.
Naša práca s rodinami vo vylúčených komunitách je založená na niekoľkých základných pilieroch: vzdelanie, práca, bývanie a životné podmienky. Každý z týchto pilierov sa pod tlakom pandémie COVID-19 výrazne otriasol.
Okrem prevencie pred samotným vírusom nás preto čakajú aj ďalšie výzvy. Pomôcť deťom, aby nevypadli zo vzdelávacieho systému a pomôcť rodičom, aby prekonali ťažkosti, ktoré pandémia priniesla. Iba ak sa im podarí zamestnať, môžu si postupne zlepšovať bývanie a životné podmienky.
Všetci máme obavy zo súčasnej situácie a jej možného vývoja. Máme ale rovnaký cieľ – ochrániť seba aj svojich blízkych. Naše možnosti sa však vzhľadom k podmienkam, v ktorých žijeme, zásadne líšia. V aktuálnej hre zvanej koronavírus hrajú mnohí ľudia s oveľa horšími kartami, ako sme dostali my.
Napriek tomu, že táto hra je krutá a postupne sa učíme jej pravidlá, dáva nám tiež príležitosť vzájomne si pomôcť tak, aby bolo čo najviac výhercov a čo najmenej porazených. A možno je pre nás aj lekciou, aby sme nabudúce rozdávali karty spravodlivejšie. Všetci si zaslúžime, aby bol náš život dôstojnou hrou.
