je až neuveriteľné, že ekonomika, ktorú dokážete zavrieť v priebehu pár hodín a len na dva mesiace, sa z otrasov bude spamätávať roky. Roky sme žili vo vlastnej stredoeurópskej bubline a treba otvorene povedať, že v určitom blahobyte. Pandémia nám otvorila oči, v lepšom prípade nám môže aj pomôcť, no bude to dlhá a zložitá cesta. Mnohí z nás túto krízu ekonomicky neprežijú, ale tí, ktorým sa to podarí, musia prijať oveľa väčšiu zodpovednosť, než si dnes vedia azda predstaviť. V politike aj v biznise.
byrokratická brzda
Po zdravotnej stránke patríme na čelo pelotónu krajín, ktoré si dokázali zatiaľ s pandémiou poradiť najlepšie, sme európskym premiantom v najnižšom počte nakazených. To je výsledok vládnych opatrení, našej mentality a schopnosti stále rešpektovať autoritu ako takú. To je naša výhoda.
Po ekonomickej stránke sa garde v Európe obrátilo a spolu s Francúzskom sme zaznamenali najvyšší prepad HDP. Sme malou otvorenou ekonomikou naviazanou na export. V mnohom bude záležať na tom, ako sa k uvoľňovaniu opatrení postavia veľké svetové ekonomiky. Tam, kde je to možné, by sme nemali brániť uvoľňovaniu ekonomiky najmä u nás doma veľkým, no aj malým prevádzkam a podnikateľom. Pravda je, že naša ekonomika sa zakladá na exporte, čo neznamená, že by sme mali rezignovať na podporu domácej ekonomiky, alebo ju rovno začať dusiť novými reguláciami či zákazmi predaja. Naopak, potrebujeme využiť každú príležitosť na to, ako zastaviť už beztak značný prepad nášho HDP.
Ľahké to dnes nemá nikto, ani my živnostníci. Netrpezlivo očakávame hoci aj symbolickú pomoc v podobe vládnych balíčkov na podporu a záchranu ekonomiky. To, čo sa nepodarilo zohľadniť alebo skôr odhadnúť úplne na začiatku, je fakt, že na istý obmedzený čas musí štát doručiť značnú finančnú hotovosť väčšiemu okruhu adresátov. Rýchlo a veľkej skupine. Výsledkom sú formuláre, administratívne prekážky a štátny elektronický systém za stovky miliónov, ktorý nedokáže procesne zvládnuť vybavenie rôznych aj menších príspevkov. Dohody o pomoci chodia aj živnostníci podpisovať osobne na úrady práce alebo ich posielajú poštou. Pri toľkých byrokratických obmedzeniach, ktoré tu fungovali aj pred pandémiou COVID-19, to už nikomu nepríde azda ani čudné, no mne áno.
dobrá vlastnosť živnostníkov
Žijeme v 21. storočí, keď si vieme z krajín vzdialených tisíce kilometrov objednať takmer akúkoľvek službu alebo produkt, no náš elektronický systém je stále archaický a ešte aj tento výrok je oxymoron. Je to trpké poznanie, no je to realistický obraz fungovania či nefungovania dôležitých interných procesov v štáte. To, čo mohol štát urobiť ešte inak a lepšie, je odpustiť – zdôrazňujem odpustiť –, nie odložiť odvody minimálne na 3 mesiace, tak ako v susednej Českej republike.
Neviem si predstaviť, ako to budú následne živnostníci v trvajúcej kríze zvládať platiť vo zvýšených sumách, keď majú problém s ich štandardnou výškou. Navyše, pomoc dostanú len tí, ktorí majú stratu či prepad v tržbách o viac než 40 percent. Nezabúdajme však, že už dnes je na Slovensku viac než desať percent domácností, ktoré nemajú nijaké finančné rezervy a 60 percent má rezervy len na jeden mesiac. Živnostníci, ktorí podobný prepad tržieb nezaznamenali, tak na štátnu podporu nedosiahnu vôbec. Sociálne a zdravotné odvody pritom neraz predstavujú značnú časť výdavkov nás živnostníkov. Odpustiť platenie odvodov by teda živnostníkom mimoriadne efektívne a adresne pomohlo, navyše administrácia podobného kroku by nebola ani zďaleka taká náročná. Pre živnostníkov, ako aj pre štát je súčasný dotačný systém natoľko komplikovaný, že nemálo živnostníkov na podanie žiadosti radšej rezignuje.
Nečakajú nás pekné mesiace, no niekto by to mal aj nahlas povedať. Ten niekto by však mal povedať aj to, aký má plán a akú nám dá nádej. Myslím, že to budeme čoskoro akútne potrebovať. My živnostníci máme totiž jednu dobrú vlastnosť. Čoraz viac sa spoliehame na vlastné sily, lebo často a dlho zvádzame súboje s rôznymi regulami, nariadeniami, výkazmi, nezmyselnou byrokraciou a stále sme tu. Kríza prináša príležitosti a veríme, že ich prinesie aj malému podnikaniu.
Slovensko a Česko sú prvé dve krajiny z celej EÚ, kde viac než 95 percent živnostníkov spadá do takzvanej kategórie „mikropodnikov“ s maximálne deviatimi zamestnancami – a v tom je podstata. Živnostníci krátkodobú a rýchlu pomoc dokážu krajine násobne vrátiť. Nepožadujú miliónové daňové prázdniny ani dotácie či príspevky, nezjednávajú presťahovanie fabriky zo Slovenska. Sami sa rozhodujú ako dlho, kde, s kým a za akých podmienok budú pracovať. Drobní podnikatelia a živnostenský stav sú chrbtovou kosťou strednej triedy a oporou každého zdravého fungujúceho hospodárstva. Tým chceme aj zostať a nie je nás málo v našom štáte.
Autor je predseda Slovenskej živnostenskej komory.