ak by bol prepad HDP pod 10 percent, bol by to ešte optimistický scenár. Akú realitu odhadujete na jeseň vy?
Tá realita bude horšia, ako sme si pred rokom mysleli. Predpokladali sme, že rok 2020 bude pokračovaním dlhého úspechu Slovenska v Európe a vo svete. Či bude prepad mínus 10 alebo mínus 12 percent, to nikto dnes nevie povedať. Posledné tri mesiace som každý týždeň videl iné čísla. Myslím, že to, aký veľký mínus bude tohto roku, nie je také zásadné. Mňa skôr zaujíma, ktorý rok bude rovnako dobrý, ako bol rok 2019. Asi sa to nepodarí v roku 2021, aj keď predikcie hovoria o istom náraste. Rok 2021 bude plusový, ale nie tak plusový, ako je rok 2020 mínusový. Zatiaľ všetci veríme, že rok 2019 by sme si mohli zopakovať v roku 2022.
jeden z prvých krokov, ktoré čerstvo zvolená vláda rieši- la, bol odklad splátok. Nakoniec sa dohodli o odložení na deväť mesiacov. Ako sa rodila dohoda?
Rodila sa ľahšie ako tie následné. A niektoré banky sa snažili pomáhať klientom už predtým, ako sa sfor- malizoval odklad splátok. Videli sme, že im odklad splátok umožní preklenúť neľahké obdobie. Logicky, keď nemáte príjmy a zostanú vám náklady, jediná cesta je odložiť splátky. Na druhej strane je dôležité, aby ten príjem znovu naskočil, aby sa podnikatelia a ekonomika zotavili, aby tie odložené splátky mali následne z čoho splácať. No myslím, že tá vlna, keď klienti žiadali o odklad splátok, už prešla, a teraz očakávajú iný typ stimulov. Bolo to správne rozhodnutie, ktoré pomohlo, ale nestačí.
pre klientov znamená veľa odložiť si splátky, ale čo to znamená pre banku?
Pre banku to nie je výpadok príjmu, lebo banka v podstate žije z toho, že požičiava, jej hlavným zdrojom príjmov sú úrokové výnosy. Tým, že klienti splácajú menej, tak viac čerpajú úvery, takže z tohto pohľadu je to aj pozitívne. Problémom môže byť, že niektorí klienti požiadali o odklad splátok a po uplynutí moratória sa už k splácaniu nebudú vedieť vrátiť. Množstvo zlyhaných úverov stúpne.
Za poslednej krízy spred desiatich rokov sa počet zlyhaných úverov takmer zdvojnásobil. Teraz ťažko predpovedať, čo sa udeje o rok, o dva, ale sme na to kapitálovo vybavení. Všetky ďalšie opatrenia, ktoré boli a verím, že ešte budú, pomáhajú tomu, aby sme to všetci zvládli. Treba si pripomínať, že dnes sú banky súčasťou riešenia. Pokiaľ by tie dodatočné opat- renia neprichádzali a ekonomika by sa nevedela pozviechať, tak sa môže situácia zhoršiť. No netreba maľovať čerta na stenu.
máte dostatočné finančné rezervy na pokrytie dopytu po úveroch?
Áno. Teraz veľmi rezonovala téma bankového odvodu, lebo v rámci kapitálovej primeranosti, keď požičiavame peniaze, časť tých zdrojov musí byť naša vlastná. Pokiaľ ich nevieme použiť na požičiavanie, ale musíme ich použiť na splácanie odvodu alebo daní, znižuje sa objempeňazí, ktorýmôžemepožičať. Takistosaznižuje aj efektivita banky, lebo prostriedky, ktoré by sme mohli investovať do inovácií, do digitalizácie, odvádzame vo forme poplatku či daní. Som rád, že bankový odvod bude zrušený, je to pomoc pre celú ekonomiku.
povedali ste, že odklad splátok sa riešil pomerne jednoducho. Pri bankovom odvode to bolo asi komplikovanejšie, predošlá vláda tento bankový odvod navýšila. Ako prebiehali rokovania? Dalo sa so súčasnou vládou dohodnúť a je táto dohoda definitívna?
Samozrejme, nikto nevidí za roh, ale predpokladáme, že bankový odvod tak, ako bol stanovený a počítaný, skončil. To, čo banky zaplatili, ostane zaplatené a pre druhý polrok bude bankový odvod vo výške 0 percent, takže nie 0,4 percenta. Pre rok 2021 by mal tento odvod skončiť. To znamená, že tieto peniaze budú k dispozícií. Na druhej strane, dohodla sa pomerne prísna štruktúra, akým spôsobom môžu byť peniaze, ktoré sa vyzbierali prostredníctvom bankového odvodu, použité a ako ich vrátiť naspäť do ekonomiky. A banky sa tiež dohodli na istej redukcii toho, akým spôsobom môžu byť vyplácané dividendy, takže bolo to aj vďaka podpore akcionárov.
budú kritériá na poskytovanie úverov po pandémií striktnejšie?
V posledných rokoch aj Národná banka Slovenska sprísňovala poskytovanie úverov. Vyhodnocujeme kreditné riziko každého človeka, každej firmy a budeme to analyzovať detailnejšie. Pochopiteľne, ak by počet nesplácaných úverov začal narastať, banky sa musia správať obozretne.
budete teda požičiavať rovnako alebo ešte viac?
Za časť pôžičiek sa zaručí štát, ale firemný úverový trh má dnes 25 miliárd eur a my ideme riešiť štátom zaručené pôžičky v objeme asi 500 miliónov mesačne. Máme 25 miliárd len firemných pôžičiek, ktoré štátom zaručené nie sú. Štátna garancia pomáha dať peniaze klientom tak, aby sa určitý čas mohli spamätať, no je to stále pôžička. Aj banka očakáva, že sa tie peniaze začnúvracať.
aký systém vznikne na čerpanie finančných prostriedkov podnikateľskými subjektmi, aby ich mohli čerpať jednoduchšie?
Nebudú to desiatky strán dotazníkov, ktoré budú musieť klienti vypisovať, ale nebude to jednoduché ako ná- kup rožkov v obchode. Ide o formu štátnej pomoci, ktorá je schvaľovaná Európskou komisiou. No niet sa čoho báť, máme stovky vyškolených špecialistov a vzťahových manažérov, ktorí s tým radi pomôžu.
budú úrokové sadzby stúpať, alebo sa pod vplyvom centrálnych bánk udržia na minimálnej, až zápornej hladine?
Ak by som vám vedel povedať, čo sa bude diať o rok, bol by som šťastný. Ale dá sa predpokladať, že situácia ohľadne nízkych sadzieb sa výrazne nezmení. Budeme mať čo robiť, aby sme splácali úvery s úrokmi, ktoré sú tam teraz. No pokiaľ by počet nesplácaných úverov začal rásť, nebude možné udržať súčasnú úrokovú hladinu.
je z pohľadu bankovníctva problém, že za posledných osem až desať rokov začala zadlženosť firiem rásť?
Nemusí to byť zlé, keď sa darí, ale nie je to ideálne, keď sa nedarí. Veľakrát sme sa napríklad bavili o tom, koľko stojí štvorcový meter novostavby v Bratislave. Stojí veľa a niekedy minulý rok sme prišli na to isté číslo, ako to bolo v roku 2008, keď prišla kríza.
Trvalo takmer desať rokov, kým sa tie ceny dostali tam. Na druhej strane, v roku 2008 bol priemerný plat 700 eur. Priemerná hypotéka nebola za jedno percento, ale za päť percent. Nezamestnanosť bola 12 percent. To sa nedá porovnávať. Dnes sme pripravení lepšie a zvládneme aj vyššiu zadlženosť. Ale čím skôr sa bude treba baviť o znalostnej ekonomike, progrese v digitalizácii a najmä o vízii, aké Slovensko by sme chceli mať o pár rokov.
viete pomôcť klientovi, ktorý zamestnáva tisíce zamestnancov a požiada vás o desiatky miliónov eur?
Máme klientov, ktorí od nás majú požičané viac ako sto miliónov eur. Musíme však byť presvedčení, že sa tie peniaze vrátia.
tvorili si podnikatelia dostatočné rezervy?
Predošlá kríza poslúžila v tom, že očistila podnikateľské prostredie a tí, ktorí ostali, sa správali obozretnejšie. Firmy mali čas na šetrenie a verím, že väčšina na to pripravená je. Samozrejme, čím dlhšie kríza trvá, tým ťažšie je sa na ňu pripraviť. A sú povolania a odvetvia dosahujúce minimálnu ziskovosť, tam je tvorba rezerv problematická.
jednotlivec by vraj mal mať našetrených šesť mesačných platov. Správali sa takto aj vaši klienti?
Väčšie firmy rezervy majú, asi by vedeli vo väčšine prípadov prežiť tri mesiace pandémie. Teraz je dôležité vrátiť ekonomiku tam, kde bola. Nábeh asi nebude taký rýchly, budeme si musieť robiť selekciu v podnikaní. Ale to sa týka aj bánk, aj my sa musíme pripraviť na to, že bude záujem aj o iný typ produktu, a kto chce byť úspešný, musí byť inovatívny a efektívny zároveň.
aký iný typ produktu myslíte?
Možno sa zdá, že v bankovníctve sa veľa nedeje, ale mení sa dizajn pobočiek, snažíme sa čo najviac transakčného bankovníctva robiť mimo fyzickej návštevy pobočky. Investujeme do digitalizácie. Sú napríklad krajiny, ktoré by chceli platiť už iba kartami. My zatiaľ premýšľame len o zrušení medených mincí. Slovensko má na to, aby pripravilo udržateľnejší a efektívnejší koncept hospodárstva. Bez adekvátnej podpory vzdelania a vedy to však pôjde ťažko.