antikoagulačné lieky znižujú zrážanlivosť krvi (ľudovo povedané „riedia“ krv) a tým bránia vzniku krvných zrazenín. Až do roku 2010 mala medicína dostupné iba lieky, ktoré si vyžadujú časté odbery krvi s cieľom „strážiť“ intenzitu zrážanlivosti. Za posledné desaťročie sa dosiahol obrovský pokrok s liekmi, ktoré nevyžadujú monitorovania zrážanlivosti a majú lepšiu účinnosť v prevencii mozgovej porážky a súčasne nižšie riziko krvácania. Patria do rodiny tzv. nových orálnych antikoagulancií (NOAK). V zmysle novej revízie úhrad z dielne Ministerstva zdravotníctva SR by si mala väčšina pacientov, ktorí sú dnes liečení liekmi na riedenie krvi tzv. novými antikoagulanciami hradiť z vlastného vrecka sumu od 30 do 80 eur mesačne.
Moderná antikoagulačná liečba dnes chráni na Slovensku pred prvými aj opakovanými mozgovými príhodami okolo 75 tisíc pacientov a predstavuje pre nich životne dôležitú terapiu na ich ceste za dlhším a kvalitnejším životom. Prevažnú väčšinu z nich tvorí zraniteľná populácia seniorov, ktorá bude novou zákonnou úpravou finančne dotknutá najviac.
Mozgová porážka odborne nazývaná cievna mozgová príhoda (CMP) predstavuje vysokú záťaž pre spoločnosť, nakoľko viac ako polovica pacientov po jej prekonaní stratí sebestačnosť, zostáva odkázaná na sociálnu podporu štátu a pomoc svojich blízkych. Mnohí trpia závažnými trvalými následkami v podobe ochrnutia, porúch reči, epilepsiou či stratou zraku a sú vyradení z bežného života. Dnes však mnohým cievnym mozgovým príhodám vieme veľmi úspešne predchádzať.
„Nakoľko cievna mozgová príhoda sa často vracia a v priebehu roka môže postihnúť pacienta aj niekoľkokrát, je dôležité, aby sme toto riziko minimalizovali. To nám dnes umožňujú lieky zo skupiny tzv. nových antikoagulancií, ktoré riedia krv pacienta a chránia ho pred vznikom krvných zrazenín. Práve NOAKy považujem za významný príspevok vedy a medicíny v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pacientov s kardiovaskulárnym rizikom,“ hovorí prof. MUDr. Zuzana Gdovinová, CSc., FESO, FEAN, prezidentka Slovenskej neurologickej spoločnosti a prednostka Neurologickej kliniky UNPJŠ v Košiciach.
Nová revízia úhrad, ktorú pripravilo Ministerstvo zdravotníctva SR s účinnosťou od 1. januára 2021, bude mať za následok, že socio-ekonomicky citlivá skupina seniorov bude musieť za túto liečbu doplácať niekoľko desiatok eur mesačne.
Prečo vôbec k takejto situácii došlo? Slovensko sa stalo jedinou krajinou EÚ, v ktorej došlo ku schváleniu používania generického lieku (neoriginálneho lieku s rovnakou účinnou látkou, ktorá však neprešla rozsiahlym testovaním a zväčša je vyrábaná v Číne alebo v Indii) pre jednu zo štyroch príbuzných molekúl pre antikoagulačnú liečbu. Ak použitím generického lieku nahrádzame identickú molekulu aká je aj v originály, tento postup je z ekonomických dôvodov akceptovateľný a bežný. Problémom však je, ak generickým liekom chceme výlučne z ekonomických dôvodov nahradiť nie identické, ale podobné molekuly, ktoré môžu mať v mnohom odlišné vlastnosti. A práve takéto dôsledky bude mať vyššie uvedená právna úprava.
„Každý lekár – špecialista, ktorí má oprávnenie indikovať pacientovi antikoagulačnú liečbu pristupuje k nemu vysoko individuálne. Prihliada predovšetkým na riziko vzniku alebo opakovania mozgovej porážky a súčasne na riziko krvácania, ktoré môže zvažovaná liečba spôsobiť. Treba si uvedomiť, že štyri lieky so skupiny nových antikoagulancií nepovažuje medicína dôkazov za voľne zameniteľné práve s ohľadom na ich rôzne riziko krvácania.“ vysvetľuje prof. MUDr. Robert Hatala, PhD., FESC, FACC prednosta Kliniky kardiológie a angiológie NÚSCH LF SZU v Bratislave a predseda Slovenskej spoločnosti pre srdcové arytmie.
Nové antikoagulanciá užíva na Slovensku viac ako 75 tisíc pacientov, pričom len približne 25 tisíc z nich je nastavených na lieku, ktorý bude mať od januára generickú náhradu. Zvyšných okolo 50 tisíc pacientov užíva lieky, ktoré nemajú generickú náhradu a majú odlišný profil účinnosti a bezpečnosti. Vedecky analyzované skúsenosti získané z reálnej praxe na miliónoch pacientoch totiž jasne ukazujú, že majú najmä u seniorov významne nižšie riziko závažných krvácaní. Nová úhradová vyhláška však tieto rozdiely nezohľadňuje a všetkých pacientov, ktorí užívajú antikoagulačnú liečbu, obrazne povedané „hádže do jedného vreca“.
„Lekár pri indikovaní liečby musí brať do úvahy okrem iného bezpečnosť pacienta. Každý z dostupných liekov patriacich do kategórie nových antikoagulancií je svojim spôsobom jedinečný a nezameniteľný. O vhodnej liečbe pre toho ktorého pacienta vždy rozhoduje lekár špecialista, v prípade tzv. NOAKov najmä kardiológ, internista, geriater, hematológ a neurológ. Z medicínskeho hľadiska je neprípustné zmeniť skupine približne 50 tisíc pacientov liečbu len preto, že je lacnejšia. Možné riziká vyplývajúce zo zmeny liečby súvisiace najmä s rizikom vnútorného krvácania sú natoľko závažné, že by sme nemali nadraďovať ekonomické benefity nad bezpečnosť pacienta,“ hovorí MUDr. Peter Hlivák, PhD, FESC, FACC, prezident Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Proti aktuálnej úhradovej vyhláške sa postavili aj pacienti po cievnej mozgovej príhode, ktorých sa situácia bytostne dotýka, nakoľko veľká väčšina z nich užíva antikoagulačnú liečbu. „Nie je to tak dávno, čo sme si pripomenuli Svetový deň cievnej mozgovej príhody a Slovensko sme dávali za príklad krajín, ktoré v tejto oblasti urobilo obrovský pokrok najmä čo sa liečby a manažmentu pacientov týka. Žiaľ jedným dychom musíme dodať, že dnes aktuálna vyhláška úhrad stavia nás pacientov do zložitej situácie. Až 93 % pacientov, ktorí užívajú antikoagulačnú liečbu sú vo veku nad 60 rokov. Táto ekonomicky najzraniteľnejšia pacientska skupina bude musieť za svoje lieky, ktoré ich chránia pred prvou aj opakovanou mozgovou porážkou platiť nemalé doplatky. Ak my pacienti nebudeme ochotní doplácať, prejdeme buď na „staromódnu“ liečbu warfarínom s potrebou krvných odberov 1x mesačne alebo častejšie, alebo na generickú náhradu, ktorá nás však vystavuje vyššiemu riziku krvácania, ohrozuje naše zdravie a našu bezpečnosť a musíme pri nej siahať hlbšie do vrecka. Aj preto vyzývame MZ SR, aby prehodnotilo svoju úhradovú politiku a v prípade tak citlivej skupiny liekov ako sú tzv. nové antikoagulanciá zachovalo aktuálny status quo,“ hovorí Richard Fides z občianskeho združenia „Sekunda pre život“, ktoré združuje pacientov po cievnej mozgovej príhode a s fibriláciou predsiení.
Pacientov v ich snahe podporujú aj odborné spoločnosti – Slovenská kardiologická spoločnosť a Slovenská neurologická spoločnosť. Obe spoločnosti zastávajú názor o nezameniteľnosti liečby a v prípade generickej náhrady upozorňujú na možné riziká a komplikácie spojené s krvácaním. Rovnako sa k tejto iniciatíve pripojila aj Asociácia na ochranu práv pacientov na Slovensku na čele s prezidentkou PhDr. Máriou Lévyovou. „Dnes v čase pandémie, keď mnohí pacienti majú sťaženú dostupnosť k zdravotnej starostlivosti a sú v hmotnej núdzi ich zaťažujeme neúmernými doplatkami za lieky. Dopady úhradovej vyhlášky sa dotýkajú mimoriadne rizikovej skupiny kardiovaskulárnych pacientov po cievnej mozgovej príhode a infarktoch. Títo pacienti, pokiaľ nechcú platiť za svoje lieky až do 80 eur mesačne, musia prejsť na generickú náhradu. Na novú liečbu ich musí nastaviť lekár špecialista. Tí však pracujú v obmedzenom režime a v čase pandémie by sme nemali pacienta vystavovať zbytočnej návšteve lekára a rizikovému prostrediu. Asociácia na ochranu práv pacientov preto vyzýva MZ SR, aby u tak citlivej skupiny liekov ako sú tzv. NOAKy, zachovalo aktuálny status quo, hovorí PhDr. Mária Lévyová, prezidentka AOPP.