od veľmoci až po nepodporovaný priemysel
Začnime pekne od začiatku. V rokoch 1987 – 1990 bol vo svete tovar z československých textilných tovární v hodnote viac ako 500 miliónov eur. Údaje z roku 1990 hovoria, že na Slovensku bolo v tomto priemysle zamestnaných 46 200 ľudí. Aj podľa týchto čísel môžeme náš drobný štát označiť za vtedajšiu európsku textilnú veľmoc.
Po roku 1990 sa však začalo odvetvie rozpadať. Prišli nové značky, lacný tovar z Ázie a prestali sme inovovať či podporovať priemysel. Školstvo sa nestihlo prispôsobiť súčasným potrebám a zanikla aj asociácia, ktorá celý textilný, odevný, kožiarsky a obuvnícky priemysel združovala.
neviditeľné odvetvie
A súčasnosť? Aj keď sa na to zabúda, tento priemysel stále (ne)funguje. Máme fabriky aj ľudí, ktorí šijú parádne obleky, kvalitné košele, trendové topánky, pletú teplé ponožky a svetre, tvoria svetovú spodnú bielizeň a produkujú úžasné bytové textílie. Väčšina z nich však šije iba na vývoz alebo funguje len ako zákazková výroba pod značkou niekoho iného. Niekedy ide o menšie značky, ktoré sa nevedia dostať na masovejší trh. Každá z týchto výrob tvorí „na svojom vlastnom piesočku“ – bez podpory štátu a s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Odkázaná úplne na seba.
detroit alebo silný európsky partner?
Práve preto vznikla nová iniciatíva Obleč sa doma, ktorá chce slovenskému spotrebiteľovi predstaviť domáce značky, vysvetliť benefity nakupovania lokálnych produktov a združiť výroby na Slovensku. Jednou z hlavných ambícií iniciatívy je zastupovať záujmy značiek voči štátnym organizáciám. Veria totiž, že pri systematickej podpore by sa mohlo textilné odvetvie stať rovnako významným ako automobilová jednotka.
„Odborníci dlhodobo upozorňujú, že závislosť len od jedného odvetvia je pre štát veľmi riziková a do popredia stavajú diverzifikáciu. Riziká pripomína aj smutný príbeh Detroitu, bývalej automobilovej veľmoci, ktorá sa doteraz nevyrovnala s odchodom automobiliek v dôsledku krízy z roku 2009,“ spresňuje Dana Hlavačková, spoluzakladateľka iniciatívy. Zásadné zakopnutie z USA by nám však malo byť mementom a motiváciou na zmenu. Slovensko má všetky prostriedky na to, aby sa stalo silným partnerom kvalitného textilného spracovania pre celú Európu aj svet.
lokálna neznamená malá
Úspešným príkladom je aj zakladateľ spoločnosti Fusakle Ján Anguš. „Fusakliam sa podarilo preraziť na slovenský a český trh práve vďaka dôrazu na lokálnu výrobu. V priebehu piatich rokov sa im podarilo dať prácu trom výrobám na Slovensku a trom výrobám v Českej republike. Aktuálne len vo výrobe pre túto značku pracuje viac ako 150 ľudí, v pridružených oddeleniach, ako sú logistika, predaj či administratíva, je ďalších 250 ľudí,“ hovorí zakladateľ Ján Anguš. Príbeh Fusaklí potvrdzuje, že aj lokálna značka môže byť veľkým zamestnávateľom.
boj za textilný priemysel bude pokračovať aj po pandémii
Nápad Obleč sa doma vznikol počas prvej vlny pandémie, keď bolo jasné, že jediný spôsob, ako môžu slovenské značky prežiť, je vzájomná spolupráca. Iniciatíva začala predstavovať domáce značky verejnosti, prepája ich navzájom a pomáha pri hľadaní výroby. Má snahu bojovať za väčšiu pozornosť a podporu pre výroby od štátu. Po pandemickej kríze chcú tlačiť na vytváranie nových pracovných miest a reformu školstva tak, aby vytvorilo nové perspektívy na uplatnenie mladých. Iniciatíva 5 mesiacov od vzniku združuje 85 členov zo všetkých štyroch odvetví – odev, textil, koža a obuv. Myšlienku teda naplno podporujú aj samotní tvorcovia.
fast fashion ceny nie sú normál
Vedeli ste, že v Bánovciach nad Bebravou funguje od roku 1993 špecialista na detské topánky a papučky, rodinná firma Rak? Predali už viac ako 5 miliónov párov topánok. Alebo že na Slovensku máme firmu, ktorá ako jediná na svete vyrába biodegradovateľnú a navyše aj funkčnú a ergonomickú školskú tašku pod značkou Nosha? Tvorcovia zo slovenských dielní sú špičkoví odborníci – vznikajú tu obleky, košele, kabáty pre rôzne svetové značky. Takmer polovica členov pracuje s recyklovanými alebo zvyškovými materiálmi.
Generácia, ktorá v tomto segmente pracuje teraz, pomaly odchádza do dôchodku.
Všetky značky spája dôrazné prepracovanie a kvalita. Z toho vyplýva častokrát aj vyššia cena, čo je základná prekážka domácich spotrebiteľov pre kúpu domáceho produktu. Cena má však svoje opodstatnenie, výroba na Slovensku prebieha v úplne iných podmienkach ako tá v Ázii. „Veľmi zjednodušene – nikomu z nás by sa nepáčilo dostávať za svoju prácu mzdu, ktorú dostávajú za tú istú prácu šičky v Ázii. Navyše máme aj iné daňové zaťaženie. Chápeme, že Slováci nie sú na podobné ceny zvyknutí, no my hráme fair-play a kúpou lokálneho produktu možno podporujete svojho známeho, rodinu či kamaráta. Okrem toho čelíme aj ekologickej kríze, musíme sa zamýšľať nad udržateľnosťou a uhlíkovou stopou, ktorú zanechávame. Potreba slow fashion – teda pomalej módy, je len odpoveď na fast fashion – rýchloobrátkové, často nekvalitné a lacné oblečenie z ďalekých krajín. Musíme zmeniť svoje návyky a produkovať menej odpadu. Práve kvalitná domáca produkcia je odpoveďou na všetky spomínané problémy,“ argumentujú zástupcovia iniciatívy.
študenti sa pripravujú na život spred 50 rokov
V tomto priemysle teraz pracuje odhadom asi 20 000 ľudí. Odhadom preto, lebo na Ministerstve hospodárstva sa tomuto odvetviu nevenuje ani základná pozornosť – chýbajú údaje a štatistky. Najväčší problém, s ktorým sa iniciatíva pri návšteve výrob po Slovensku stretáva, je nedostatok pracovníkov. „Generácia, ktorá v tomto segmente pracuje teraz, pomaly odchádza do dôchodku a mladí nemajú záujem o prácu za súčasných podmienok,“ hovorí Dana Hlavačková. Rovnakú skúsenosť má aj zakladateľ značky Fusakle Ján Anguš: „Keď sme hľadali partnera na tvorbu strihov na spodnú bielizeň, najviac nám dalo zabrať nájsť nejakú školu, kde sa to ešte vyučuje. Chceli sme dať študentom skutočné zadanie, aby sa podieľali na reálnom produkte, nie sa len učili teóriu. Pri návšteve triedy som zistil, že sa učia veci spôsobom, ako fungovali pred 50 rokmi. Nevedeli pracovať s grafickými programami a tvoriť strihy pre súčasné technické zariadenia, ako sú napríklad strihacie plotre. Vizualizácie a návrhy vedeli odovzdať len nakreslené na papieri. To ich však nepripraví na prácu v odbore, už vôbec nie ak by chceli ísť nabrať skúsenosti do zahraničia. Mladí majú záujem o módu a dizajn, radi by tvorili, no musíme ich na to pripraviť. Práve školy nám môžu zabezpečiť v tomto odvetví kvalitných ľudí, ktorí nás môžu posúvať ďalej v technológiách a inováciách.“
zo spájania ide strach
Ďalším problémom, s ktorým sa iniciatíva stretáva, je nedôvera a zlé skúsenosti z minulosti. Najmä pri starších spoločnostiach. „Často narážame na nedôveru a podozrievanie, že sme z konkurencie a chceme ukradnúť nejaké ich výrobné tajomstvo. Snažíme sa im vysvetliť, že ak by sme boli zjednotení, vedeli by sme spoločne riešiť rôznu štátnu a európsku pomoc, vedeli by sme vzájomne spolupracovať a pružnejšie reagovať na zmeny. Pripravovať si kvalitnejších ľudí a byť konkurencieschopnejší na európskom aj svetovom trhu. Pri mladších značkách a výrobách tento problém nie je,“ dopĺňa Dana Hlavačková, spoluzakladateľka iniciatívy.
spolu kričíme hlasnejšie
Iniciatíva Obleč sa doma sa v týchto dňoch zapája do celoeurópskeho prieskumu o súčasnom stave a potrebách textilného a odevného priemyslu, na základe ktorého sa budú pripravovať nové pravidlá a usmernenia pre celé odvetvie v rámci Európskej únie. „Vďaka slovenskému europoslancovi Martinovi Hojsíkovi tam odznie aj náš zabudnutý hlas. Máme vlastné skúsenosti z výroby a sme v dialógu s ďalšími. Ponúkame teda reálny obraz o stave a potrebách, navyše sme nadviazali komunikáciu a spoluprácu s ďalšími existujúcimi iniciatívami a organizáciami ako Slovak Fashion Council, Fashion revolution, Incien, ktoré tiež združujú módnych návrhárov a dizajnérov na Slovensku, riešia odpadové hospodárstvo v rámci textilu, recykláciu a upcykláciu. Čím viac nás bude, tým viac nás bude počuť a tým viac vieme zasiahnuť ľudí. Je to beh na dlhú trať, no vidíme v tom význam, i keď začíname v hodine dvanástej,“ načrtla najbližšie plány pani Hlavačková.
Problematika textilného, odevného, kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu je zložitá a komplexná, no dáva nám príležitosť vytvoriť množstvo nových pracovných miest. Pri správnom nastavení školstva budeme vychovávať odborne zdatných a uvedomelých ľudí, ktorí chcú žiť v ekologickej krajine a s dôstojnou prácou. Je na nás, aké rozhodnutia robíme. Naučili sme sa podporovať a kupovať domáce potraviny, naučili sme sa tráviť dovolenku na Slovensku, skúsme sa obliecť doma. Máme naozaj množstvo možností.
Viac sa dozviete na oblecsadoma.sk alebo na Instagrame a Facebooku oblec_sa_doma