súčasná situácia, v ktorej má rómska komunita zastúpenie na všetkých úrovniach politického života od vyše 500 komunálnych poslancov cez 46 starostov, troch poslancov NR SR, štátnej tajomníčky, europoslanca, predsedníčky mimoparlamentnej politickej strany po viacero vysokých štátnych úradníkov naznačuje zásadnú zmenu v postavení rómskej menšiny oproti minulosti. Môžeme konečne hovoriť o konci systémového rasizmu?
Vladimír Ledecký (VL): Systémový rasizmus je v našich hlavách. Ani Spojené štáty ho nedokázali úplne vykoreniť a pracovali na tom dlhšie ako my. Rómske spoločenstvá dokážu vyprodukovať kvalitných ľudí a to nielen v otázkach politických pozícií. Rómovia sa na základe svojich odborných skúseností dostávajú do vyšších pozícií a posúva sa tým aj väčšinová spoločnosť, ktorá ich dokáže viac akceptovať. Nedovolím si však povedať, že systémový rasizmus už neexistuje.
Zuzana Kumanová (ZK): Môžeme sa na to pozerať ako na otváranie sa verejnej politiky aj ľuďom z národnostných menšín. Druhý pohľad je, že dozrieva porevolučná generácia a ľudia z tejto mladej generácie aj z menšinového prostredia sa dostávajú do vysokých štátnych pozícií.
Peter Pollák (PP): Je fajn, že Rómovia sú na vysokých štátnych pozíciách. Je prirodzené, že ak sa dotýka nejaký problém konkrétnej komunity, najlepší spôsob, ako ho vyriešiť, je vtiahnuť do riešenia ľudí priamo z danej komunity. Nikto z nás však neprišiel k svojej funkcii z politickej nominácie. Máme za sebou množstvo odborných terénnych skúseností s danou témou a sedia tu aj ľudia z danej etnickej skupiny.
Andrea Bučková (AB): Z pohľadu aktívneho občianskeho spektra je veľa Rómov a Rómok, ktorí sa začali angažovať. Mňa aj Petra to zasiahlo v čase, keď sme sa zapájali do rôznych vzdelávacích programov, ktoré nás posúvali po odbornej stránke. Dostali sme sa k podstatným informáciám v agende, ktorú teraz reprezentujem. Investícia do rozvoja občianskej spoločnosti sa premietla a výsledkom toho je vyššia účasť aktívnych Rómov v komunálnych voľbách.
riešenie sociálneho postavenia Rómov bolo jedným z kritérií Slovenska pre vstup do EÚ. Ako vnímate náš posun od vstupu do Únie z pozície europoslanca?
PP: Všetci sme mali väčšie očakávania. Európska komisia tlačila Slovensko k prorómskym opatreniam predtým, ako sme vstúpili do EÚ. Potom nastalo uspokojenie na politickej scéne a vládni činitelia si povedali, že to majú za sebou a oddýchnu si. Túto tému znovu prebudili samotní Rómovia, ktorí vstúpili do národnej politiky. Všetci čakajú zázraky zo dňa na deň, ale chce to systematické riešenia, ktoré nezávisia od eurofondov. Naším cieľom je zabezpečiť systémové opatrenia, ktoré zabezpečia udržateľnosť týchto programov na dlhšie časové obdobie.
počas totality pred rokom 1989 boli Rómovia vnímaní len ako sociálne odkázaná komunita. V roku 1991 získali status národnosti a až v roku 1999 vznikol Úrad splnomocnenca pre rómske komunity. Vidieť tu určitý vývoj, ako si Rómovia čoraz viac uvedomovali potrebu politickej participácie. Cyklicky sa pritom diskutuje o potrebe silnej rómskej politickej strany po vzore maďarskej menšiny. Má dnes takáto strana opodstatnenie a reálnu šancu obsadiť parlamentné lavice?
ZK: Aby bola politická strana úspešná, musí ponúkať program. Ak by vznikla strana, ktorá by bola len rómska, ako by dokázala tvoriť politiku, ktorá je zameraná na majoritu? Čakať, že strana s programom zameraným na Rómov by mohla byť úspešná, je veľmi iluzórne. Aj názory medzi Rómami sú rôzne. Nevytvárajme dojem, že len rómska strana by vedela reprezentovať záujmy Rómov a bola by pre nich mesiášom, ktorý by vyriešil problémy v osadách. .samostatná politická strana by možno mala logiku, ak platí premisa, že len Rómovia lepšie rozumejú Rómom.
VL: Prístup k Rómom musí byť komplexný a nemá rozlišovať medzi Rómom a Nerómom. Pokiaľ si však niekto odžil život Róma v osade a v danom odbore sa ešte vzdeláva, je veľký predpoklad, že bude špecifickým problémom marginalizovaných Rómov rozumieť aj z druhej strany. Keď sme v našej strane vyberali ľudí na kandidátku, nevyberali sme Rómov, ale talentovaných ľudí, ktorí zapadnú do nášho programu. Prirodzene sme tak našli niekoľko Rómov a umiestnili sme ich na kandidátku. Dokázali sa presadiť bez toho, aby mali nálepku Róma.
citlivou témou spojenou s prístupmi k menšinám sú tzv. vyrovnávacie opatrenia nazývané aj pozitívna diskriminácia. Existuje jasne naformulovaný cieľ, ktorý nimi sledujeme, alebo je to sizyfovské úsilie bez konca?
PP: Najväčším problémom sú chýbajúce merateľné ukazovatele, kam sa musíme dostať, až kým nenastane želateľný stav. Pre mňa by bol želateľný stav, keby každý človek kdekoľvek v našej krajine mal prístup k pitnej vode, kanalizácii, každé dieťa sa dostalo k vzdelaniu, ktoré je kľúčom ku zamestnanosti a každý bude mať prístup k dobre platenej práci bez ohľadu na etnicitu.
VL: V poslednom čase realizujeme aktivity, ako napríklad iniciatívu Catching-up, kde Svetová banka v spolupráci s Európskou bankou realizuje komplexný prístup – vyberie si napríklad oblasť s chýbajúcim vodovodom a je jedno, kto tam žije. Väčšina projektov nebola definovaná ako pomoc Rómom, ale ako pomoc chudobným ľuďom. Prirodzene, keď najchudobnejší ľudia žijú v týchto spoločenstvách, nadobudne sa pocit, že táto pomoc je určená len Rómom.
ZK: Mnohokrát je to otázka interpretácií a hľadania nepriateľa, ktorý zo spoločného koláča odhrýza viac. Keď sa pozrieme na reálne dáta, Rómovia nepožívajú vyrovnávacie opatrenia alebo nadštandardné prístupy, ktoré by boli priamo cielené na nich.
ako moderne hovoriť o rómskej téme bez skrytej diskriminácie či nechceného rasizmu a kam by sme sa v tejto oblasti mali v budúcnosti posunúť?
VL: Spoločnosť by mala vnímať, že na tejto téme sa pracuje, posúva sa a ideme k cieľu. Dáta hovoria o tom, že žiaci navštevujú menej špeciálnych škôl a že rómsky vysokoškolák už nie je rarita. Na konci roku 1997 sme mali osady, kde bola 100-percentná nezamestnanosť. Dnes to už dávno neplatí.
ZK: Keď nebudeme hovoriť o rómskom probléme, ale budeme komunikovať o príležitostiach. Sú tu deti, ktorým príležitosti chýbajú. Máme nedostatok zdravotných pracovníkov a deti, ktoré sú častokrát zaraďované do špeciálnych škôl, by mohli byť tou príležitosťou, kam sa posunúť.
na záver jedna praktická otázka. Zásadnou podmienkou zlepšenia života takmer 200 000 Rómov žijúcich v marginalizovaných komunitách je spolupráca so samosprávami. Mnohé z nich nechcú vstúpiť do národných projektov, odmietajú participovať na vyrovnaní pozemkov, na ktorých sú postavené nelegálne stavby a sú voči najchudobnejším Rómom dlhodobo nepriateľské.
VL: Je potrebné urobiť reformu verejnej správy a chodiť „evanjelizovať“ poslancov a starostov. V minulosti vždy, keď sa novelizoval nejaký zákon, bolo školenie na obecnom úrade, kde boli pozvaní všetci starostovia a primátori. Príslušný odborný pracovník odboru vysvetlil starostom, aký zákon sa zmenil, čo im z toho vyplýva a ako sa majú správať. Postupne to okresné úrady prestali vykonávať, čo prispelo k nižšej úrovni právneho vedomia pracovníkov. Keď chceme mať funkčnú samosprávu, musíme poskytovať tento servis.
PP: Chvalabohu, pribúda starostov, ktorí idú v stopách bývalého starostu Spišského Hrhova Vlada Ledeckého a snažia sa zmeniť situáciu v obci aj v rómskych komunitách. Máme však starostov a mnoho samospráv, ktoré si z množstva projektov vyberajú len čerešničky na torte, ktoré nezmenia situáciu v komunitách. Nemajú vôľu alebo politickú odvahu ísť do väčších projektov. Očakávať, že sociálna práca zmení situáciu, je mylná.
ZK: Sú samosprávy, ktoré nemajú záujem zlepšovať postavenie, a potom sú také, ktoré by chceli, ale nevedia ako. Dúfam, že na Ministerstve investícií a regionálneho rozvoja sa v nadchádzajúcom období podarí zjednodušiť administráciu tak, aby to bolo prijateľnejšie aj pre starostov, ktorí sa báli do náročnejších projektov ísť.
Diskusia vznikla vďaka podpore Kanadskej ambasády v Bratislave. Záznam celej diskusie si môžete pozrieť na našom webe www.tyzden.sk.
