diskutujú Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Monika Budzák, analytička INESS a odborníčka na poľnohospodárstvo, Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Ján Šlinský, ekologický pestovateľ a vynálezca originálneho systému Agrokruh, Róbert Dohál, predseda Poľnohospodárskeho družstva Krakovany.
nie je SPP už prekonaný koncept?
Ladislav Miko: Poľnohospodárstvo by nemalo byť iba o produkcii, ale aj o rozvoji vidieka, aby mali ľudia prečo a z čoho žiť. Klimatická kríza ovplyvňuje produkciu. V Európe nemáme klimatickú armádu, ktorá začne robiť opatrenia. Tie môžu robiť tí, ktorí v krajine žijú a rozumejú jej. Potrebujeme myslieť na to, čo tu bude aj po roku 2050 a bez SPP to pôjde ťažko.
Monika Budzák: Som trocha kritickejšia. Najmä preto, že Európa je rôznorodá a tvoria ju záujmy rôznych krajín. Francúzsko je agrárna krajina so silným poľnohospodárstvom. Nemecko malo v minulosti problém s prebytkami poľnohospodárskej produkcie na trhu. Na Slovensku je nízka pridaná hodnota na hektár pôdy, treba podporiť produkciu a podporovať to, čo menej deformuje trh. Nedá sa nastaviť politika, ktorá by vyhovovala všetkým farmárom v Európe, a to je problém.
ako je to s dotáciami vo vašom prípade?
Ján Šlinský: Pestujem v režime ekologického poľnohospodárstva. Čerpanie dotácií je zložitá byrokratická záťaž, preto idem cestou vzťahu pestovateľ a spotrebiteľ. Pestujem zeleninu, ktorá má vysokú hodnotu. Potrebuje sa dostať do dvanásť hodín na tanier, čo trh nevie vždy zabezpečiť. Keď sa vyvíjal program Greenwil, mal som istú nádej, že sa to podarí legislatívne ošetriť. Nestalo sa tak, preto to riešim sám s konečným spotrebiteľom.
Róbert Dohál: Chýba nám smerovanie a vytýčenie cieľov, ktoré by sme mali v nasledujúcich rokoch sledovať. Som sklamaný, že sa ustúpilo z požiadaviek na klímu. S našimi položkami sme klesli na družstve o polovicu. Robíme spôsobom priama sejba. Ak sa znižujú požiadavky, krajinám to dáva možnosť zaviesť vlastné pravidlá, u nás sa to nedeje.
ekológia je často drahá a niečo stojí.
LM: Peniaze na ekologické poľnohospodárstvo sú, no mechanizmus, ako sa k nim dostať je zložitý. Týka sa to najmä menších farmárov, ktorí nemajú ľudí na vypracúvanie žiadostí. Napokon im dotácie nevyplatia a idú si svojou cestou.
EM: Na Slovensku treba hovoriť o udržateľnosti a biodiverzite. Potrebujeme viesť odbornú diskusiu. SPP sa dá nastaviť tak, aby sa v nej našli všetci aktéri trhu.
čo môžeme robiť inak?
RD: Rakúsko nám môže byť inšpiráciou, má stabilnú jednotnú poľnohospodársku politiku. Kedysi sme mali v krajine ľudí, ktorí sa jej venovali. Dnes potrebujeme pokoj. Nemôžeme po každých voľbách čakať, kto bude ministrom. To je tragédia slovenského poľnohospodárstva.
MB: Predtým, než ukážeme prstom na Brusel, by sme si mali urobiť domáce úlohy doma. O niektorých problémoch hovoríme roky, no nikam sa neposunuli. Máme príklady krajín, ktorými sa nevieme inšpirovať a vyhradiť z balíka peňazí časť na reformy a dôležité priority.
JŠ: Sme príliš prepolitizovaní a všetko zabaľujeme do fráz. Mali by sme začať pracovať na jednoduchých komoditách. Malé či rodinné farmy majú svoj systém hospodárenia. Keď sa osvedčia jednotlivé metódy, politici sa o to budú zaujímať. Dnes to ťahám sám a som príkladom toho, že to funguje.
LM: Potvrdzuje sa iba to, čo nám Únia už dlhé roky vytýka. Od roku 2018 upozorňujem rezort poľnohospodárstva, že neexistuje jasná predstava, čo chceme v poľnohospodárstve urobiť. Inak by sme vedeli nastaviť poľnohospodársku politiku a rozdeliť peniaze, kam treba. Chýba nám strategický zámer.
Diskusia vznikla v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie v Slovenskej republike. Celý záznam si môžete pozrieť na tomto odkaze.