CIJ Awards vznikli ako iniciatíva odborného periodika „Central and Eastern European Construction and Investment Journal“, ktoré ste pomáhali zakladať a dnes vediete jeho redakciu. Môžete nám stručne priblížiť genézu ocenení? Aké európske krajiny v súčasnosti hostia CIJ Awards?
Ocenenia CIJ Awards vznikli v snahe utužiť realitnú komunitu a prepojiť jej členov. Vyhlasovanie cien je večer vyhradený pre oslavu ich úspechov a tvrdej práce, ale aj pre nadväzovanie nových kontaktov a strávenie príjemných chvíľ s obchodnými partnermi, kolegami a priateľmi. V súčasnosti majú CIJ Awards zastúpenie v Poľsku, Českej republike, Maďarsku, Rumunsku, Srbsku a, pravdaže, aj na Slovensku.
ako hodnotíte zatiaľ posledné, pätnáste, CIJ Awards Slovakia v kontexte uplynulých ročníkov? Ste spokojný s cestou, ktorú sa vám za tie roky podarilo prejsť?
Istým spôsobom sa dá povedať, že slovenský realitný trh sa zrodil v tom istom čase, kedy sem prišli CIJ Awards. Jednou z najväčších satisfakcií, ktoré sa viažu k organizovaniu takéhoto eventu, je pre mňa možnosť sledovať, ako v priebehu rokov rastie úroveň realitných projektov v krajine. Je úžasné byť svedkom toho, ako tunajší developeri, ale aj architekti, stavebné firmy a investori z roka na rok posúvajú latku kvality čoraz vyššie. V súčasnosti majú slovenskí developeri všetky predpoklady, aby vedeli ponúkať konkurencieschopné projekty naprieč celým stredoeurópskym regiónom, ako aj v Západnej Európe.
ľudí, ktorí nie sú z brandže, bude iste zaujímať pohľad do zákulisia ocenení. Ako prebieha výberový proces? Kto rozhoduje o ocenených projektoch? Ako sa snažíte zachovať maximálnu objektivitu a nezávislosť členov poroty?
Kladieme veľký dôraz na vytvorenie čo možno najkvalifikovanejšieho, férového a transparentného systému pri výbere ľudí, ktorí budú mať právomoc rozhodovať o ocenených projektoch. Naším riešením je takzvaný dvojúrovňový systém hlasovania. Na prvej úrovni je porota zložená z vysoko rešpektovaných profesionálov s rozličnými individuálnymi špecializáciami. Porotcovia spoločne absolvujú niekoľkohodinové hĺbkové diskusie, ktorých predmetom je hodnotenie nominovaných projektov. Dbáme na to, aby boli členovia poroty každoročne obmieňaní.
Zároveň, aby sme ocenenia dostali do širšieho povedomia verejnosti, otvárame hlasovanie aj pre vybraný počet čitateľov CIJ z každého sektoru, a to nám pomáha rozšíriť hlasovanie o ďalšie expertné názory, podieľajúce sa na selekcii víťazov.
ak sa na CIJ Award pozrieme cez prizmu statusu, čo táto cena predstavuje pre jej držiteľa?
Získaním CIJ Award upozorníte na svoju jedinečnosť a stávate sa súčasťou histórie, zarovno s ostatnými exkluzívnymi víťazmi v Česku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Srbsku. Samotná cena vytvára väčšiu vizibilitu značky a jej širší reach. Jedna vec je, keď viete, aká je vaša firma silná a schopná, no úplne iné je, keď vám to potvrdia aj ostatní.
pozrime sa bližšie na kategóriu Najlepšie rezidenčné developmenty. Aký je váš pohľad na súčasné či nastávajúce trendy v tomto segmente?
Keď sa začali stavať prvé novodobé rezidenčné projekty, dôraz zvykol byť kladený na kvantitu – aby bolo v budovách naskladaných toľko bytov, koľko je len možné. S tým, ako trh postupne dozrieva, sa však zvyšuje aj level kvality. Ironicky, pomohla tomu aj posledná finančná kríza z roku 2008 tým, že preriedila trh developerov na Slovensku. Ustáli ju tí, ktorí pochopili, že musia počúvať priania svojich klientov a ich čoraz sofistikovanejší vkus a meniace sa potreby.
čo vy osobne považujete za kľúčové faktory vydareného rezidenčného developmentu – takého, ktorý je moderný, esteticky hodnotný, dostupný a priateľský pre život aj pre životné prostredie?
Najlepšie projekty sú vždy tie, ktoré reflektujú víziu developerov a je za nimi cítiť podriadenosť kvalitnému dizajnu aj konštrukcii. Kľúčovou je takisto správna lokalita, pretože ľudia chcú bývať v kultivovaných štvrtiach, ktoré sú populárne a majú dobrú infraštruktúru. Projekty by zároveň mali byť impulzom na zveľadenie danej lokality a jej vylepšenie v určitých smeroch. Tento mix nie je ľahké dosiahnuť, pretože neexistuje jednotná forma, ako na to. Riziká sú veľké. No to už je úloha pre skúseného developera, aby si s tým poradil.
nosnou témou projektu Čerešne fine living od ITB Development, ktorému aktuálne patrí titul Najlepší rezidenčný development, je komunita. Čo myslíte, prečo sa práve tento pojem tak často skloňuje v súčasných developerských projektoch?
Je to trend, ktorý dnes registrujeme vo všetkých oblastiach života, dokonca aj v administratívnych budovách, ktoré čoraz viac zdôrazňujú silu tímov v rámci spoločností a snažia sa vytvoriť prostredie, kde bude mať zamestnanec pocit prináležitosti. Ľudia chcú bývať v podobnom prostredí. Túžia nájsť miesto, kde budú mať toľko súkromia, koľko požadujú, no zároveň chcú zažiť spriaznenosť a harmonické spolunažívanie s ľuďmi prebývajúcimi v okolí. Developmenty, ktoré tieto potreby vedia naplniť, pomáhajú ich obyvateľom rozšíriť zónu komfortu za prah ich vchodových dverí. Je zjavné, že Čerešne fine living sú projektom, ktorému sa práve toto podarilo dosiahnuť a porota to ocenila.
v poslednom čase sa na Slovensku veľa hovorí o spoločenskej zodpovednosti developerov. Očakáva sa od nich proaktívny prístup nielen v zlepšení kvality bývania ich klientov, ale aj ostatných rezidentov okolitej štvrte. Aký je váš pohľad na túto tému?
Domnievam sa, že dnes vo všeobecnosti narastá povedomie o dosahu nových projektov na životy ľudí, ktorí v nich bývajú roky, ba dokonca dekády. Aby boli rezidenčné projekty úspešné v praxi, je nevyhnutné, aby na ich vzniku participovala aj príslušná komunita, a to už od úplného začiatku plánovacieho procesu. Nie je to len formalita, ktorá pomôže vylepšiť vzťahy počas plánovania, výstavby a finalizácie projektu. Ak sa vám podarí dosiahnuť odobrenie širšou komunitou, zvyšuje to hodnotu projektu, ako aj ostatných realít a biznisov v bezprostrednom okolí.
iTB Development, spoločnosť, ktorá stojí aj za oceneným projektom Čerešne fine living, má priamo vo svojich radoch architektonickú subdivíziu AŠL – Architekti Šebo Lichý. Nebýva to zvykom. Nazdávate sa, že biznismodel developerov a architektov „pod jednou strechou” je riešením pre efektívnejšiu tímovú spoluprácu a tým aj lepšie nastavenie projektového manažmentu?
Nie som si istý, či by bol rovnaký model uplatniteľný všade. Na druhej strane, takýto typ úzkej spolupráce môže byť obrovskou výhodou nielen pre samotných developerov a architektov, ale aj pre typ stavieb, ktoré z danej kolaborácie vzídu. Vždy je tu totiž nebezpečenstvo, že architekti sa budú viac zaujímať o promovanie vlastného autorského štýlu či vízie, než aby pri tvorbe vzali do úvahy širší ekonomický kontext a pýtali sa, ako by mal konkrétny projekt slúžiť zákazníckym potrebám. A keď zas rozhodujú iba developeri, teda tí, ktorí si berú na plecia nemalé finančné riziko, majú tendenciu zamotať sa v hľadaní najbezpečnejších riešení a majú pri tom na zreteli iba zisk.