náš právny poriadok, našťastie, ponúka podnikateľskému prostrediu efektívny nástroj na boj s neplatičmi, a tým je platobný rozkaz. Pokiaľ obchodní partneri či zákazníci nie sú ochotní uhradiť svoje záväzky, alebo nechcú nájsť vzájomné riešenie, je možné využiť časovo nenáročné upomínacie súdne konanie. Súd by totiž mal po podanom návrhu a zaplatení súdneho poplatku vydať platobný rozkaz do 30 dní. Táto lehota je v praxi skôr dodržiavaná a popri priemernej dĺžke „klasických“ súdnych konaní na Slovensku možno hovoriť o luxuse.
Náš právny poriadok ponúka efektívny nástroj na boj s neplatičmi, a tým je platobný rozkaz.
Zo skúseností vieme, že nemusí vždy ísť iba o laxný prístup dlžníka k svojim záväzkom a ak je potrebné brániť sa proti vydanému a doručenému platobnému rozkazu, napr. práve z dôvodu, že žalovaný nárok už bol uhradený alebo nie je oprávnený, do úvahy prichádza podanie tzv. odporu. Upomínacie konanie aj v tomto ohľade dbá na svoju promptnosť – daná je lehota len 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu.
výhradne elektronicky?
Dôvodová správa, vypracovaná pre prijatie nového návrhu zákona, zdôrazňuje, že práve elektronická a formulárová forma podávania návrhov je dôvodom jeho pružnosti a rýchlosti: „Koncepcia predkladaného zákona vychádza z elektronického systému podávania návrhov formou štandardizovaných elektronických formulárov .... ktorá umožní ich automatické spracovanie informačným systémom na súde, čo bude mať výrazný vplyv na urýchlenie konania.“ I keď zákon o upomínacom konaní preferuje elektronickú komunikáciu, pozná aj viaceré výnimky. A to napríklad v prípade, ak žalovaný nemá aktivovanú schránku pre elektronickú komunikáciu, súd mu doručuje vydaný platobný rozkaz v listinnej podobe.
Spomínaný odpor, ktorý je legitímnou obranou proti neoprávnene vznesenému nároku, je možné podať elektronicky. Mnohí však nevedia, že tento procesný úkon môžu vykonať aj listinne. Zákon o upomínacom konaní je totiž v možnosti listinného podania odporu proti platobnému rozkazu značne nezrozumiteľný. Ustanovenie § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní hovorí: „Ak sa odpor podáva elektronickými prostriedkami, musí byť podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý musí byť autorizovaný podľa osobitného predpisu.“ Z uvedeného implicitne vyplýva aj možnosť listinného podania odporu. Samotný Okresný súd Banská Bystrica, ktorý je jediný príslušný súd na riešenie upomínacieho konania, vo svojich poučeniach uvádza, že odpor je možné podať elektronicky, ale aj v listinnej podobe na adresu súdu. V poučeniach ďalej nechýba odkaz na ustanovenie § 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré určuje všeobecné náležitosti každého podania voči súdu.
nepodarene podaný odpor
V prípade, že si vyberiete elektronickú formu, dbajte na to, aby vaše podanie bolo na formulári na to určenom. Zároveň musí byť riadne autorizované. V opačnom prípade bude odpor odmietnutý bez jeho ďalšieho súdneho prieskumu. Zároveň platobný rozkaz, proti ktorému mal odpor smerovať, sa stáva právoplatným súdnym rozhodnutím a je možné na jeho podklade začať exekúciu. V tomto svetle sa javí formálna stránka podania odporu ako značne podstatná záležitosť, na splnenie ktorej sa viackrát bližšie pozreli aj najvyššie súdne autority Slovenska.
Za prelomové rozhodnutie v tomto ohľade a zároveň smerodajné pre súdy nižšieho stupňa možno považovať uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Ndob/11/2019, zo dňa 20. 10. 2019, ktoré bolo zahrnuté aj do Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu s právnou vetou: „Ak odpor proti platobnému rozkazu vydanému v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní doručený súdu elektronickými prostriedkami nebol podaný prostredníctvom na to určeného elektronického formulára podľa § 11 ods. 2 zákona, nie sú splnené podmienky na postup podľa § 14 ods. 3 zákona (na postúpenie veci súdu príslušnému na jej prejednanie podľa Civilného sporového poriadku). Na rozhodnutie o takto podanom odpore podľa § 12 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica.“ Inak povedané, pokiaľ podaný odpor nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, musí byť súdom odmietnutý a zároveň tým platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť.
názor Ústavného súdu SR
Počas roka 2020 túto problematiku viackrát riešil aj Ústavný súd SR, a to v rámci viacerých konaní, ktoré boli opakovane začaté pre odmietnutie elektronicky podaného odporu nespĺňajúceho všetky zákonné požiadavky. Sťažovatelia namietali spravidla prílišný formalizmus či nedostatočné poučenie, porušenie princípu rovnosti strán alebo princípu denegatio iustitiae (odopretie spravodlivosti).
Ústavný súd SR vo svojom uznesení, sp. zn. I. ÚS 472/2020, zo dňa 20. 10. 2020 vyslovil veľmi silný argument v prípade, keď žalovaný bol dokonca spotrebiteľ a nárok voči nemu bol premlčaný. I keď slovenské zákony takýto typ sporu úplne vylučujú z upomínacieho konania, z ústavnoprávneho hľadiska bolo podstatné, že dotknutý spotrebiteľ mal možnosť podať odpor okrem elektronickej aj v listinnej podobe, pričom túto možnosť nevyužil. Ďalej Ústavný súd v tomto prípade konštatoval: „K druhej námietke sťažovateľa o neprihliadnutí okresného súdu na potrebu aplikácie § 54a Občianskeho zákonníka z úradnej moci a nevysporiadaní sa s touto podstatnou argumentáciou Ústavný súd poukazuje na tú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorej okresný súd uviedol, že v prípade, ak nie sú splnené podmienky na podanie odporu podľa § 11 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, a teda súd odmietne odpor, už nie je jeho povinnosťou zaoberať sa podaným odporom vo veci samej. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že táto argumentácia si vzhľadom na odmietnutie odporu nevyžadovala zo strany okresného súdu odpoveď.“ Týmto Ústavný súd potvrdil, že žiadny súd nebude skúmať odpor vrátane požiadavky ochrany slabšej strany, ak odpor nie je podaný riadne.
Podľa nášho názoru zatiaľ najdôležitejšie rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré sám Ústavný súd cituje vo svojich ďalších rozhodnutiach, je práve jeho uznesenie sp. zn.: IV. ÚS 118/2020 zo dňa 01. 04. 2020. V predmetnom konaní sťažovateľka namietala, že nie je povinná podať odpor na predpísanom formulári. Ústavný súd však vo svojom rozhodnutí uzavrel, že: „Pokiaľ sťažovateľka zanedbala svoju zákonnú povinnosť a odpor podala elektronicky, nie však prostredníctvom na to určeného formulára zverejneného na webovom sídle ministerstva, potom sa sama vystavila zákonnému následku v podobe odmietnutia odporu v súlade s § 12 ods. 1 písm. c) zákona o upomínacom konaní.“ Ústavný súd však zároveň v tomto rozhodnutí doplnil, že pre odmietnutie nesprávne podaného odporu je nevyhnutné predchádzajúce dostatočné poučenie zo strany súdu: „sťažovateľka bola poučená o tom, že proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní môže podať odpor aj elektronickými prostriedkami a v takomto prípade musí byť odpor autorizovaný podľa osobitného predpisu. Zároveň bola poučená aj o možnosti odpor odmietnuť v prípade, že ten nebude podaný zákonom predpísaným spôsobom.“
čo prinesie blízka budúcnosť?
Hoci si nedovolíme predpokladať zásadný odklon od citovaných rozhodnutí, uvidíme, čo súdna prax prinesie. V súčasnosti sú na Ústavnom súde vedené dve konania v súvislosti s odmietnutím odporu.
V závere treba ešte skonštatovať, že je mimoriadne dôležité, aby v prípade elektronického podávania odporu boli dôsledne dodržané všetky zákonom požadované formálne náležitosti. V opačnom prípade hrozí prehra v spore, a to zrejme aj v prípade, ak by išlo o spor so slabšou stranou.
Lysina – Roško & Partners
Mgr. Barbora Balunová, advokát