KCAP zvíťazilo v medzinárodnej súťaži, v ktorej spoločnosť Immocap oslovila 32 popredných európskych aj domácich architektov. „Je nám cťou pracovať na tomto projekte, pretože šancu priniesť mestu takú významnú stavbu dostanete iba raz za život. Nový Istropolis je jedinečnou príležitosťou ako dosiahnuť rozvoj Trnavského mýta a pozdvihnúť Bratislavu na novú úroveň,“ hovorí Jeroen Dirckx, Partner v architektonickom štúdiu KCAP.
Štúdio KCAP je známe špičkovými urbanistickými projektmi v Európe a Ázii. Ich najznámejšie projekty prispeli k transformácii centra Rotterdamu, vybudovali štvrť HafenCity v Hamburgu a skultivovali územie so stanicou Europaallee v Zürichu. Pre Brusel v projekte NEO transformovali bývalý výstavný areál EXPO s národným štadiónom a Atomiom. V Londýne vytvorili novú mestskú štvrť London Legacy Framework prestavbou Olympijského parku po hrách v roku 2012. Do zabudnutých a nevyužitých štvrtí vnášajú nový autentický život. To chcú priniesť aj do Bratislavy v Novom Istropolise.
„Nový Istropolis dokáže ponúknuť širšiu škálu využitia, čiže bude oveľa atraktívnejší nielen pre ľudí, ktorí sa zaujímajú o kultúru, ale rovnako aj pre biznis a aktívny životný štýl. Spojením týchto prvkov vznikne priestor, ktorý bude živší ako Istropolis dnes,” približuje Jeroen Dirckx, Partner v štúdiu KCAP, ktoré je svetovou špičkou v urbanizme. Na projekte spolupracuje KCAP s partnerským štúdiom Cityförster.
VIDEO: Čo hovoria architekti o Novom Istropolise?
Kontinuita a moderná štvrť v jednom
Architekti z KCAP vychádzali pri navrhovaní urbanistickej koncepcie z genia loci Trnavského mýta. Ich cieľom bolo regenerovať urbanistickú štruktúru, pričom vychádzali z hmotovo-priestorovej koncepcie okolitej zástavby. Vo svojom návrhu novej štvrte plynule nadviazali na blokovú koncepciu mesta osadením solitérnych stavieb prepojených s verejnými priestormi.
Návrh nového kultúrno-kongresového centra, ktoré má byť srdcom celej štvrte vznikajúcej v Novom Istropolise sa nespráva dôstojne iba k okoliu, ale vďaka svojej mierke a urbanistickému poňatiu aj k pôvodnej budove Istropolisu. Okrem formálnych spojitostí horizontálnej a vertikálnej hmoty preberá po svojom predchodcovi aj tvaroslovie fasády, interiéru a kvalít, ktorými pôvodný Dom odborov disponuje. Využíva existujúce materiály a umelecké diela, ktoré veľmi citlivo zachováva a adaptuje, dáva im novú funkciu spôsobom, ktorý si v každom aspekte ctí pôvodný genius loci a v plnej miere naň nadväzuje.
„Nový Istropolis sme tvorili v prvom rade pre ľudí. Aj preto sme vytvorili celú novú mestskú štvrť. Jej ohniskom bude kultúrno-kongresové centrum, ktoré pritiahne ľudí a okolitý mestský priestor ožije. Bude slúžiť chodcom, cyklistom a jeho cieľom je maximálne využitie zelene v prospech udržateľnejšieho a zdravšieho životného štýlu.
Využívaniu verejného priestoru a pohybu ľudí sme venovali osobitnú pozornosť, aby sme do štvrte vniesli vibrácie a aktivitu počas celého dňa. Pre nás je to rovnako dôležité ako samotná architektúra,” povedal Jeroen Dirckx.
Trnavské mýto rozkvitne nielen kultúrou
Na mieste, ktoré roky chátra a nenapĺňa svoj potenciál, vyrastie živá štvrť v centre mesta s novými verejnými priestormi, kde bude dominovať zeleň, ktorá doteraz v území chýbala. Nový Istropolis počíta s rozšírením verejných priestorov s prístupnými zelenými plochami až o 50%. Aj hlavné námestie pred kultúrno-kongresovým centrom sa zväčší takmer o 30% voči existujúcemu. Na námestie sa vráti čulý život, aký územie poznalo pred postavením Domu odborov, kedy bolo Trnavské mýto známe najmä vďaka ruchu Centrálneho trhoviska a aktivitám v záhradách Berchtoldovho paláca, ktorý bol pri výstavbe Domu odborov zbúraný.
Popri kultúrno-kongresovom centre je veľkou pridanou hodnotou projektu otvorený parter (prízemie), kde budú reštaurácie, kaviarne, menšie obchody a služby. Na vnútornom mestskom námestí prevádzky prispievajú k dotvoreniu príjemnej atmosféry a na strane ulíc Vajnorskej a Škultétyho spolu s alejou zelene vytvoria živý mestský bulvár.
Z hľadiska trvalej udržateľnosti Bratislava získa plne funkčnú architektúru s interiérmi a verejnými priestormi, ktoré sú energeticky efektívne a v súlade s dnešnými environmentálnymi princípmi, v porovnaní so súčasným Istropolisom, ktorý nedokáže reagovať na klimatické výzvy 21. storočia.
VIDEO: Prelet do budúcnosti Istropolisu: