nové viskózové tašky LENZING™ ECOVERO™ sú dostupné v štyroch farbách – bežovej, modrej, zelenej a oranžovej, s nosnosťou 15 kg, rozmermi 40 × 38 cm a cenou 1,95 eura. Bavlnené tašky nájdete v dm už len do vypredania zásob. V prípade opotrebovania si, samozrejme, môžete aj tieto tašky, tak ako iné tašky s logom dm, bezplatne vymeniť za nové.*
„Uvedením nových nákupných tašiek z drevnej celulózy do nášho sortimentu zmiernime dosah výroby tašiek a ich prepravy na životné prostredie. Výrazne sa zredukujú prepravné náklady a súbežne sa vyhneme masovej výrobe bavlny v regiónoch, ktoré trpia nedostatkom vlahy. A vďaka regionálnej výrobe budeme mať o výrobných podmienkach ešte lepší prehľad,“ povedala Mária Šimonovičová, sortimentná manažérka dm drogerie markt.
udržateľný kolobeh spoločnosti Lenzing
Mäkká pôda zahalená lístím a machom, čistý vzduch a pokoj, tráva a obrovské množstvo stromov tiahnucich sa k oblohe sú domovom mnohých zvierat a hmyzu. Lesy nie sú len hodnotnými biotopmi a miestami, kde môžeme načerpať energiu, sú hlavne zdrojom cenných udržateľných surovín. Les je napríklad domovom aj inovatívnej viskózy LENZING™ ECOVERO™ od spoločnosti Lenzing, ktorá pre dm začala vyrábať farebné nákupné tašky. Firma Lenzing je spoločnosť z Horného Rakúska, ktorá je medzinárodne známa výrobou produktov z celulózy a drevných vlákien.
Firma Lenzing zužitkováva 100 % dreva vo svojej vlastnej biorafinérii. Získava pritom nielen vlákna z celulózy, ale aj vedľajšie produkty ako kyselinu octovú či sódu. Zostatková energia sa využíva na prevádzku výrobných zariadení. S cieľom chrániť vodu má spoločnosť Lenzing vlastnú čističku vôd. Chemikálie, ktoré sa používajú pri výrobe vlákien z celulózy, nie sú vypúšťané do prírody, ale opätovne sa vracajú do výrobného procesu.
zázračné a udržateľné drevné vlákno
Prečo sú vlastne tašky z drevnej celulózy také udržateľné? Nebojujeme predsa za to, aby sme naše lesy chránili, a nie ich vyrubovali? Kľúčovým pojmom je udržateľné hospodárstvo. To znamená, že z lesa sa vyťaží len toľko dreva, koľko v primeranom čase opäť dorastie. Okrem toho lesníci dbajú o to, aby nebol narušený citlivý ekosystém a aby bolo vždy dosť dreva pre hmyz či iných obyvateľov lesa. Vlákna celulózy LENZING™ ECOVERO™ získané z takéhoto udržateľného dreva bodujú v porovnaní s biobavlnou, pretože na ich výrobu sa využíva celá surovina, a to pri spotrebe vody nižšej až o 60 %.
* (POZN. Výmena sa nevzťahuje na papierové tašky.)
regionálna výroba
Výlučne regionálna výroba je ďalším aspektom, prečo sú nákupné tašky z drevnej celulózy udržateľnejšie ako ich predchodkyne z bavlny. Tá sa totiž pestuje len v teplejších regiónoch sveta, a preto musí prejsť dlhú cestu na to, aby vôbec mohla byť spracovaná. Naopak, drevo, ktoré používa na výrobu viskózy firma Lenzing, pochádza z udržateľne obhospodarovaných lesných ekosystémov v Európe, pričom približne polovica dreva pochádza dokonca z Rakúska. Takýto šetrný prístup k životnému prostrediu sa zohľadňuje aj v procese dodávania suroviny – na prevoz takmer 75 percent dreva do tovární je využívaná železničná doprava.
Drevo dodané do firmy Lenzing v Hornom Rakúsku sa spracováva na celulózové vlákna LENZING™ ECOVERO™. Priadza sa následne vyrába v Linzi a textilní výrobcovia z nej tkajú a šijú produkty v Nemecku a Poľsku. Ekologické nákupné tašky sú tak nielen udržateľnou, ale aj regionálne stredoeurópskou alternatívou pre ekologicky zmýšľajúcich zákazníkov. Na rozdiel od výroby produktov z bavlny na Ďalekom východe je možné osobne preveriť, či všetky výrobné procesy, ako aj pracovné podmienky pre zamestnancov alebo otázky týkajúce sa životného prostredia zodpovedajú predstavám dm.
ekologické následky pestovania bavlny
Historicky má pestovanie bavlny aj šokujúce ekologické následky. Názorným príkladom je Aralské jazero, ležiace medzi Kazachstanom a Uzbekistanom. Kedysi bolo toto jazero bohatou zásobárňou vody a v
60. rokoch minulého storočia bolo 120-krát väčšie ako Bodamské jazero. Dnes je takmer kompletne vyschnuté s katastrofálnymi následkami pre ekosystém a obyvateľov, ktorí pri ňom po stáročia žili a využívali ho ako zdroj obživy. Dôsledkom neutíchajúceho dopytu po bavlne sú tak aj v rozvojových krajinách ako India, Brazília či Pakistan monokultúry, vysychanie pôdy a zánik prirodzenej biodiverzity.
