počas pandémie sme na Slovensku vo veľkom testovali, no najmä povinnými antigénovými testami. Ako to hodnotíte?
AB: PCR i antigénové testovanie na Slovensku v posledných týždňoch klesá, čo je na škodu, pretože v dohľadnom čase sa všetko otvorí a potrebujeme mať presný prehľad o výskyte pozitívnych prípadov. Je dobré, že masívne antigénové testovanie sa zastavilo, pretože bolo neefektívne. Bolo by lepšie, keby sa vo väčšej miere zachovalo PCR testovanie. Obzvlášť, keď prichádza leto a ľudia budú viac v pohybe a cestovať do zahraničia.
pán Lednický, vaša spoločnosť sa počas tohto náročného obdobia stihla premenovať z Alpha medical na Unilabs. Čo stojí za touto zmenou a aké množstvo testov teraz vykonávate? Je ich dosť?
PL: Počas pandémie sme sa definitívne zaradili do spoločnosti Unilabs, ktorú tvorí najväčšia sieť laboratórií v rámci západnej Európy a my sme ich platformou v rámci strednej a východnej Európy s pôsobnosťou na Slovensku a v Česku. Denne urobíme na Slovensku 3 000 až 4 000 testov. Obávam sa stavu z minulého roka, keď sme denne vykonali menej ako 25 testov. Mali by sme zachovať aspoň minimálnu mieru testovania, pretože inak nie sme schopní zistiť mieru pozitivity a prehliadneme vstup novej pandemickej vlny.
AB: Momentálne sme v situácii, keď by testov malo byť určite niekoľkotisíc denne a mali by sme to udržiavať, aj keď čísla pozitívnych prípadov budú klesať a klesnú až na nulu.
MK: Unikátnym príkladom v PCR testovaní je Dánsko, ktoré je našou dvojičkou v Európskej únii, čo sa týka počtu obyvateľov i rozlohy. V najťažších časoch sa tam bežne robilo aj 100-tisíc PCR testov denne, pričom u nás je rekord 15-tisíc testov. Stavili sme na antigénové testovanie, no pravda je, že Dánsko má vďaka PCR testovaniu a trasovaniu najlepšie čísla, čo sa týka počtu úmrtí a počtu zvládania lokálnych ohnísk.
PL: Na Slovensku vieme urobiť 25- až 40-tisíc individuálnych PCR testov. Ak by sme chceli, vedeli by sme ich mať aj 120-tisíc. Veľmi úspešne sme odskúšali i komfortnejšie poolované kloktacie testy na školách. Tie sa od individuálnych PCR líšia len formou odberu, pri ktorom netreba zdravotníka a vyhodnocovaním viacerých vzoriek naraz. Pri takomto skríningovom testovaní uzavretých kolektívov je šikovné, keď spojíte všetky vzorky do jednej. A ak vyjde negatívne, celá trieda môže ísť bezpečne do triedy. V prípade, že vyjde pozitívne, tak sa potom identifikuje, kto z poolu je nakazený, pričom už netreba ďalší odber.
AB: Je dobré, že sa to zaviedlo na školách, ale je na škodu, že sa testovali iba deti, ktoré chceli. Celá pandémia nás vystavuje nepredvídaným situáciám a my robíme kompromisy medzi tým, čo je žiaduce a čo je dosiahnuteľné. Lepšie by bolo, keby sa takto testovali všetky deti. Ak zachytíme dieťa, zachytíme celú rodinu.
ako je to v súčasnosti s cestovaním počas pandémie?
MK: Vláda schválila cestovateľský semafor, v rámci ktorého sa tí, ktorí prekonali covid alebo sú zaočkovaní, budú vracať zo zelených krajín na Slovensko komfortne bez testu a bez karantény. Naďalej však bude pri návrate do krajiny potrebná registrácia cez eHranicu. Na človeka, ktorý je štyri týždne od prvej dávky vektorovej vakcíny alebo dva týždne po druhom očkovaní, sa nevzťahuje test ani karanténa. Problém však nastane pre navrátilcov z červených a čiernych krajín. Pri červených bude platiť osemdňová karanténa a PCR test a pri čiernych zase 14 dní a následne PCR test. Medzi čierne krajiny patria tie, kde sa v nejakej miere prejavil indický, juhoafrický a brazílsky variant vírusu alebo iné.
AB: Indický variant koronavírusu je o niečo infekčnejší, no nie smrtnejší než britský variant, ktorý je u nás rozšírený v najväčšej miere. Veľká Británia patrí medzi krajiny s vysokou zaočkovanosťou, ale napríkad v Bristole evidujú vysoký výskyt indického variantu a preto nás to znepokojuje. Je tam vysoký výskyt nového koronavírusu u nezaočkovanej populácie. Aj najzaočkovanejšia krajina Seychely hlásila narastajúci výskyt prípadov u nezaočkovanej populácie.
môžu byť aj zaočkovaní otestovaní ako pozitívni?
AB: Očkovanie veľmi dobre chráni pred infekciou, ale nie stopercentne. Spoľahlivo však vieme to, že vakcíny nás chránia pred náročným priebehom a pred úmrtím. Veľa sa diskutuje o tom, nakoľko očkovanie chráni pred možným prenosom vírusu. To všetko je predmetom záujmu a výskumov. To, že očkovanie dobre chráni pred infikovaním, vidíme aj v krajinách s vysokou mierou zaočkovania, kde výrazne poklesol výskyt vírusu a ak sa aj znova objavujú nové prípady, tak najmä u nezaočkovanej populácie.
bude mať Slovensko problém s dodávkou vakcín?
MK: Zo situácie, keď máme nedostatok vakcín, sa preklápame do situácie, že máme nedostatok ľudí, ktorí sa chcú zaočkovať. Vládu to vystaví novému fenoménu, ktorým je potreba presviedčať občanov o dôležitosti očkovania, čo nie je jednoduché pre silné antivaxerské a antirúškárske hnutia. Budeme sa zamýšľať aj nad tým, čo bude s vakcínami ďalej. Astra Zeneca sa ukázala ako neefektívny dodávateľ a moderné mRNA vakcíny, o ktorých rokuje Európska komisia, by mali byť dostupné v dostatočných množstvách už na jeseň tohto roka pre tých, ktorí sa nezaočkovali i pre tých, ktorí sú už zaočkovaní. Predpokladáme, že v budúcnosti budeme mať aj viac ako len dve dávky. Bude to súvisieť aj s novými variantmi, a na tie sa výrobcovia budú musieť pripraviť.
a čo Covid pasy?
MK: Na Slovensku sme na dobrej ceste k Covid pasom. Tie národné už máme. Momentálne prebiehajú diplomatické rokovania o tom, ktorá krajina a za akých okolností ich bude akceptovať. Chorvátsko je ústretové, minimálne dovolenka sa tam javí perspektívna dokonca už pred európskymi Covid certifikátmi. Od 16. júna by mali viaceré krajiny nabehnúť do skúšobnej prevádzky. Slovensko by k 1. júlu malo byť pripravené na európsky Covid certifikát, ktorý je univerzálny pre všetky európske krajiny. Niektoré ďalšie krajiny sa chcú pridať. Bude sa vychádzať z elektronických databáz ľudí, ktorí sú otestovaní, prekonali covid alebo boli zaočkovaní. Každý si ho bude môcť stiahnuť a cestovať s ním po Európe, pokiaľ spĺňa predpoklady danej krajiny. Členské štáty Únie sa snažia priblížiť k istým štandardom. Pri vstupe do krajiny by mala na PCR test platiť 72-hodinová platnosť, pri antigénových testoch 24-hodinová a pri prekonaní covidu by malo platiť rozmedzie od 120 do 180 dní. Všetky krajiny budú akceptovať vakcíny, ktoré sú registrované v Európskej liekovej agentúre.
PL: Sme jedna z prvých veľkých laboratórnych spoločností, ktoré vstúpili do spolupráce s IATA, čo je svetová federácia združujúca viac ako 80 percent najväčších svetových leteckých spoločností. Problémom pri cestovaní je všeobecná rozoznateľnosť certifikátov. Je to ešte divoký západ, kde sa vystavujú rozličné certifikáty rozličným spôsobom a cez rozličné testy. Letecké spoločnosti chcú pristúpiť k jednotnej certifikácii a pasportizácii. To znamená, že budú mať dôveryhodných partnerov v podobe certifikovaných a akreditovaných laboratórií, ktoré môžu vydávať univerzálne rozoznateľné výsledky. Len čo bude pilotný projekt úspešne odskúšaný, okamžite ich vieme vydávať aj my. Pri cestovaní a testovaní je univerzálnosť testu veľmi dôležitá. PCR test je stále najuniverzálnejším kľúčom a nepoznám krajinu, ktorá by ho neakceptovala.
MK: Málo sa hovorí o tom, že mnohé krajiny sa chystajú využiť európsky Covid certifikát na vnútorné účely a otváranie služieb. S certifikátom budete môcť ísť na veľký koncert alebo si sadnúť bez rúška v reštaurácii do času, kým sa nevybuduje kolektívna imunita, čo môže byť otázka niekoľkých mesiacov a možno pár rokov. Je to v tejto chvíli jediný možný spôsob, ako vrátiť život do normálu.
Celú diskusiu si môžete pozrieť na našom webe www.tyzden.sk v sekcii .video pod názvom Umožní nám testovanie a očkovanie cestovať?