nové oprávnenie úradu a povinnosť fyzických osôb sú súčasťou novely zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, ktorá vyvolala vlnu polemiky medzi zástancami a odporcami očkovania. Opätovne sa vytvára priestor na tému, či zamestnávateľ je oprávnený od zamestnancov vyžadovať povinnosť očkovania alebo nie je. Relevantnými sú pracoviská, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb.
dobrovoľné očkovanie
Právna analýza Ministerstva spravodlivosti SR uviedla, že zaviesť povinné očkovanie proti ochoreniu covid-19 je možné, na druhej strane dôvodová správa k vyššie spomenutej novele spomína, že očkovanie je v SR dobrovoľné. Zákon s povinným očkovaním ako s nástrojom boja proti ochoreniu covid-19 nepočíta.
Zamestnávateľ musí poskytnúť povinné alebo odporúčané očkovanie zamestnancom, ktorí sú alebo môžu byť pri práci exponovaní biologickým faktorom, proti ktorým nie sú imúnni, ak je k dispozícii účinná očkovacia látka. Narážame na skutočnosť, že očkovanie proti ochoreniu covid-19 v zmysle vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR nepatrí medzi povinné alebo odporúčané očkovania. Dôvodová správa k novele naznačuje, že ani nebude. Neexistujú žiadne sankcie zo strany orgánov verejnej moci voči osobám, ktoré nie sú zaočkované proti ochoreniu covid-19.
posudzovanie Ústavným súdom SR
V náleze Ústavného súdu SR zo dňa 31. marca 2021, pod č. k. PL. ÚS 2/2021-80 bolo posudzované uznesenie Vlády SR, týkajúce sa zákazu vychádzania a cestovania do zahraničia. Výnimky z obmedzení tvorili aj očkované osoby. Obmedzenia boli hodnotené ako proporcionálne. Napadnuté uznesenie sa síce netýkalo obmedzení vstupu do prevádzok, ale ukladalo povinnosť príslušným orgánom takéto obmedzenia zaviesť.
Pre úplnosť, niektoré vyhlášky (resp. ich časti) vydané Úradom verejného zdravotníctva SR, týkajúce sa vstupu osôb zo zahraničia na územie SR, boli prijaté Ústavným súdom SR na ďalšie konanie. O ich ďalšom osude sa rozhoduje. Účinnosť vyhlášok (resp. ich častí), týkajúcich sa vstupu osôb zo zahraničia na územie SR, bola pozastavená. Dôvodom bolo zvýhodňovanie čiastočne zaočkovaných osôb oproti nezaočkovaným. Režim plne zaočkovaných osôb nebol dotknutý.
Zákon s povinným očkovaním ako s nástrojom boja proti ochoreniu covid-19 nepočíta.
Posudzovanie ústavnosti opatrení (vyhlášok) Úradu verejného zdravotníctva SR, týkajúcich sa zamedzenia vstupu osôb, ktoré sa nevedeli preukázať buď potvrdením o očkovaní, alebo negatívnym potvrdením na ochorenie covid-19 do prevádzok, ešte nebolo priamo riešené.
povinnosti pri vstupe do prevádzky
Vzhľadom na uvedené nepochybne existuje situácia, v ktorej by opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR ukladali zamestnávateľovi legálnym a legitímnym spôsobom vyžadovať od zamestnancov pri vstupe do prevádzok doklad o očkovaní alebo negatívnom výsledku testu. Z hľadiska ustanovení určených na ochranu osobných údajov nebudú oprávnenia zamestnávateľa dotknuté.
Zamestnávateľ sa ale dostáva do nezávideniahodnej situácie, najmä ak pri povahe práce pre zamestnanca neexistuje možnosť domácej práce alebo tzv. telepráce. Novela zavádza povinnosť fyzických osôb plniť vyššie uvedené opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR. Plnením opatrení bude aj ak do prevádzky nevstúpia. Opomenutým zostalo riešenie situácie u zamestnancov, ktorí sa bez vecného dôvodu odmietnu preukázať potvrdením o zaočkovaní proti ochoreniu covid-19 alebo potvrdením o negatívnom teste na toto ochorenie. Očkovanie aj testovanie sú naďalej „dobrovoľné“.
V znení koncepcie doterajších opatrení zo strany Úradu verejného zdravotníctva SR, ktoré boli platné a účinné počas núdzového stavu, zamestnávateľ mohol v zmysle opatrení vyžadovať od zamestnancov potvrdenia o očkovaní proti ochoreniu covid-19 alebo potvrdenia o negatívnom výsledku testu na túto nákazu. Ak sa niektorí zo zamestnancov odmietli jedným zo zmieňovaných potvrdení preukázať, zamestnávateľ ich „len“ nesmel vpustiť na pracovisko, ale nemohol im dať neospravedlnenú absenciu. Novela režim nijako nezlepšila.
Ak sa zamestnanec odmietne jedným z potvrdení preukázať, nebude môcť vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu (resp. kvôli núdzovému stavu). Ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
podpora v čase skrátenej práce
V mesiaci máj 2021 bol prijatý zákon o podpore v čase skrátenej práce, ktorým bol novelizovaný aj Zákonník práce. Cieľom zákona má byť systémové, nárokové a transparentné poskytnutie pomoci zamestnancom zamestnávateľa v čase trvania vonkajšieho faktora, ktorý má negatívny vplyv na prideľovanie práce zamestnancom.
S účinnosťou od 1. januára 2022 tak bude môcť zamestnávateľ žiadať o spomenutú podporu za každú hodinu prekážky v práci na strane zamestnávateľa z dôvodu obmedzenia činnosti zamestnávateľa v sume 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca v kalendárnom mesiaci, za ktorý sa podpora poskytuje. Príspevok bude poskytnutý najviac v sume 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa podpora poskytuje. Podpora v čase skrátenej práce bude poskytovaná v časovom rozsahu najviac šiestich mesiacoch počas obdobia dvadsiatich štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov. Samozrejme, existujú aj ďalšie povinnosti a obmedzenia, ktoré musí zamestnávateľ kvôli nároku na poskytnutie podpory dodržať.
Napriek tomu, že podpora v čase skrátenej práce nerieši všetky problémy, týkajúce sa nezávideniahodného postavenia zamestnávateľa počas obmedzení stanovených Úradom verejného zdravotníctva SR, je žiaduce túto možnosť spomenúť.
JUDr. Lukáš Bielovič, advokát
Mgr. Erik Macek, advokátsky koncipient
Advokátska kancelária L/R/P advokáti, s. r. o.