spolupráca novinárov združených v medzinárodnom konzorciu investigatívnych novinárov priniesla na svetlo informácie, ktoré majú odkrývať nečisté praktiky spoločenských elít, ale aj bežných podnikateľov využívajúcich daňové raje za účelom optimalizácie svojich príjmov. Pandora Papers môžu spôsobiť koniec prakticky neobmedzeného využívania offshorových spoločností.
offshorová spoločnosť
„Offshore“ v doslovnom preklade znamená „na otvorenom mori“ alebo „mimo teritoriálnych vôd“. Offshorová spoločnosť je spoločnosť založená mimo domovskej krajiny, spravidla zaujímavej pre investora napr. z dôvodu nízkej daňovej zaťaženosti, nižšej úrovne regulácie alebo administratívnej záťaže, alebo väzieb na konkrétnu krajinu, prípadne poskytovateľa offshorových služieb. Napriek tomu, že väčšinou môže pojem offshore evokovať ostrovné krajiny ako sú Seychely, Kajmanské ostrovy alebo pevninské Belize, offshorovú spoločnosť možno založiť aj v Európskej únii, respektíve inej európskej krajine.
môže to byť lákavé, ale ...
Z dát uniknutých štrnástim poskytovateľom offshorových služieb má vyplývať, že offshorové spoločnosti sú výrazne využívané osobami verejne známymi, politikmi, veľkými podnikateľmi. Dôvody, prečo si založiť offshorovú spoločnosť, môžu byť rôzne, pričom medzi najdôležitejšie patrí vysoká miera súkromia. Väčšina poskytovateľov offshorových služieb v zásade nesprístupňuje údaje o spoločnostiach tretím osobám. Navyše, dosadzovaním formálne nominovaných osôb do funkcií riaditeľov zaniká potreba podnikateľa obsadzovať výkonné pozície svojimi vlastnými manažérmi, čím nepochybne dochádza k oslabeniu personálnych väzieb vedúcich ku konkrétnemu podnikateľovi a znižuje sa možnosť jeho vystopovania.
Ďalšie výhody zakladania offshorových spoločností môžu podnikatelia vidieť aj v ochrane majetku pred budúcimi záväzkami. V neposlednom rade je potrebné spomenúť nižšie daňové zaťaženie, ktoré je určite jedným z hlavných lákadiel podnikania prostredníctvom offshorových spoločností a ktoré sa prípad od prípadu môže pohybovať od nula do iba niekoľko pár percent. Nemožno byť preto príliš prekvapený, pokiaľ sú takéto štruktúry často využívané, najmä pokiaľ takéto konanie nie je postihnuteľné. Samotné podnikanie prostredníctvom zahraničnej osoby totiž nie je trestným činom.
Na druhej strane podnikanie prostredníctvom offshorových spoločností je dnes spojené s okamžitým vznikom pochybností o pôvode peňažných prostriedkov a s tým spojeným reputačným rizikom, ktoré podnikateľovi ak už neuškodí, tak určite nepomôže. Offshorovú spoločnosť je náročnejšie využívať na realizáciu riadneho podnikania, pretože takáto spoločnosť môže mať problém od otvorenia bankových účtov až po získanie financovania projektu regulovanou finančnou entitou, napríklad bankou.
nezákonné alebo nemorálne?
Napriek tomu, že vlastníctvo offshorovej spoločnosti často veľmi nesprávne evokuje automatické nezákonné správanie jej majiteľa, s takýmito závermi sa nie je možné bez ďalšieho stotožniť. Medializovaná kauza českého premiéra Andreja Babiša, ktorý údajne prostredníctvom reťazca offshorových spoločností nakúpil nehnuteľnosti vo Francúzsku, je toho učebnicovým príkladom. Je pravda, že uvedená transakcia sa môže na prvý pohľad javiť netradičná a komplikovaná, ale automatické podozrenia ohľadom prania špinavých peňazí taktiež nie sú úplne namieste. Takýmto prístupom by totiž bolo možné spochybniť aj bežné peňažné operácie, a nie iba operácie offshorových spoločností. Neochota odhaliť detaily obchodnej transakcie nemusí vždy znamenať aj jej nezákonnosť.
Offshorové spoločnosti sú výrazne využívané osobami verejne známymi, politikmi, podnikateľmi.
Navyše je potrebné dodať, že offshorové spoločnosti môžu mať aj svoje ratio a relevantné zdôvodnenie. Karibský ostrov Curacao sa v poslednom období prezentuje ako ideálne prostredie pre startupy alebo začínajúcich podnikateľov, ktorí chcú vstúpiť na trh s online alebo mobilnými hrami. Pýši sa vhodnými podmienkami z hľadiska jednoduchšej možnosti získania licencií na prevádzku, nízkych poplatkov a nízkych daní (dvojpercentná daň zo zisku a 0 percent DPH). Využitie offshorovej spoločnosti v rámci podnikania preto môže byť racionálne zdôvodniteľné.
Na druhej strane, najmä v prípade verejne známych osôb a politikov môže využívanie offshorových spoločností na prvý pohľad evokovať zahmlievanie pôvodu majetku, čo verejnosť ťažko akceptuje. Absenciu morálneho kompasu alebo existenciu protiprávneho konania, ktoré by napĺňalo znaky skutkovej podstaty trestného činu, však môžu politikovi spočítať voliči vo voľbách. Pravdepodobne však nie sudca v súdnej sieni.
koniec offshorových spoločností?
Európska únia dlhodobo kritizuje využívanie offshorových spoločností a nemožno sa tomu diviť, keďže daňové raje pre Európsku úniu znamenajú značný odlev kapitálu. Aj z uvedeného dôvodu bol zriadený stály podvýbor Európskeho parlamentu pre daňové otázky (FISC), ktorý má úlohy v otázkach boja proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Podľa informácií podvýboru iba podniky v rámci Európskej únie sa vyhýbajú plateniu daní až do výšky 190 miliárd eur ročne. Európska únia preto začala vytvárať tlak na minimalizáciu využívania daňových rajov. Vo vzťahu ku krajinám mimo Európskej únie vytvorila priebežne aktualizovaný čierny zoznam daňových rajov, ktorý zahŕňa krajiny odmietajúce sa zúčastniť na reformách v otázkach daňovej transparentnosti a spravodlivého zdaňovania, ako aj medzinárodného dialógu ohľadne daňových únikov. Aktuálne do tohto zoznamu patria Americká Samoa, Americké Panenské ostrovy, Fidži, Guam, Palau, Panama, Samoa, Trinidad a Tobago a Vanuatu. Už z uvedeného zoznamu však vidieť, že je nedostatočný a nenapĺňa potenciál boja proti daňovým únikom, keďže v ňom absentujú napríklad viaceré krajiny, v ktorých sa neplatia dane z príjmov právnických osôb.
Potreba reforiem je badateľná aj v rámci krajín Európskej únie. Už v roku 2019 bol vytvorený zoznam siedmich členských štátov, ktoré boli označené za daňové raje. Ale vzhľadom na to, že právomoc zdaňovať je ponechaná v rukách členských štátov, Európska únia má iba obmedzené právomoci pri autoritatívnom riešení tejto otázky. Je to teda predovšetkým tlak na príslušné členské štáty, ktorým sa Európska únia snaží docieliť zmeny a reformy v oblasti daňovej politiky, čo je často veľmi pomalé a neflexibilné.
Offshorové spoločnosti sú preto dnes v akomsi medziobdobí. Na jednej strane nemožno poprieť všeobecne prezentovaný záujem na zabránení daňových únikov prostredníctvom ich využívania. Na druhej strane však akoby stále absentovali efektívne regulačné opatrenia, ktoré by viedli k ich obmedzeniu. Aféra Pandora Papers však môže byť impulzom pre vznik takého silného medzinárodného a verejného tlaku na vlády, ale aj daňové raje, ktorý nakoniec už nebude možné zastaviť. Je však otázne, či len represívne opatrenia budú dostatočné a či nie je vhodné zamerať sa aj na zatraktívnenie vlastných daňových režimov v jednotlivých štátoch, posilniť medzinárodnú spoluprácu, dohodnúť sa na univerzálnej celosvetovo aplikovateľnej daňovej sadzbe. Výsledkom by mohla byť pozitívna motivácia pre podnikateľov ostať podnikať v domovskom štáte a nevyužívať administratívne náročnejšie a reputačne rizikové možnosti ponúkané offshorovými štátmi.
Mgr. Tomáš Vall, LL.M., Advokátska kancelária L/R/P advokáti, s.r.o.