jej počiatky nachádzame v 50. rokoch 18. storočia, ale fenoménom doby sa stala až o niekoľko desaťročí neskôr. Wolfgang Mozart písal v liste otcovi 3. novembra 1781:
„V noci o 11. hodine mi pod oknami zahrala Harmonie v obsadení dvoch klarinetov, dvoch rohov, 2 fagotov moju vlastnú skladbu... Títo šiesti páni, ktorí tieto skladby predvádzajú, sú veľmi veľkí bedári, ktorí však spolu dosť pekne hrajú, najmä prvý klarinetista a dvaja hráči na rohoch... V noci na Teréziu ju hrali na troch miestach... Páni si dali otvoriť bránu a keď sa rozostavali uprostred dvora, tým napríjemnejším spôsobom ma prekvapili už prvým akordom Es dur práve vo chvíli, keď som sa chcel vyzliecť.“
Harmoniemusik je nemecký názov pre skladby komponované pre formácie prevažne drevených dychových nástrojov, najčastejšie v párovom obsadení dvoch hobojov (alebo klarinetov), invenčných rohov a fagotov, nazývané Harmonie alebo Bande (odvodené z anglických bands). Populárne boli po celej Európe i na území dnešného Slovenska. Už okolo roku 1766 hrávala banda na Bratislavskom hrade v rámci spoločenských eventov uhorského miestodržiteľa Alberta Sasko-Tešínskeho. Podobnú formáciu si v Prešporku vydržiaval aj arcibiskup Jozef Baťáň (Batthyány). Prešporská encyklopédia Geschichte des Faschings von Anfang der Welt bis auf das Jahr 1779 uvádza, že počas zimy sa v Baťáňovom paláci konali koncerty dvakrát týždenne. Herren Bandisten však využívali aj počas letných „záhradných“ koncertov, ktoré sa konali každý piatok a nedeľu večer v Baťáňovej rezidencii v letnom arcibiskupskom paláci a boli prístupné verejnosti. V Prešporku si harmóniu vydržiaval aj gróf Erdődy (1785 – 1788) a knieža Grassalkovich (1786 –1790). V slovenských regiónoch mal jedinečnú Harmoniemusik v obsadení tria basetových rohov (hlbšie hrajúcich klarinetov) Juraj Andrássy v kaštieli Betliar (ca. 1790) a v pomerne ranom období ju evidujeme aj u spišského župana Štefana Csákyho v Humennom (1771 – 1780). Popularita bánd stúpla vznikom k. k. blasenden Kammerharmoniemusik na cisárskom dvore v roku 1782. Účinkovanie bandy 21 dychových nástrojov pod vedením Antonia Salieriho na prešporských korunováciách v roku 1791 podčiarkuje jej umelecké a spoločenské postavenie. V ročenke pre Viedeň a Prahu z roku 1796 sa v oddieli Herrschaftlische Hauskapellen und Harmonien načrtáva jej multifunkčné využitie:
„... Knieža Grassalkovich zredukoval svoju kapelu na Harmonie, ktorej riaditeľom je skvelý klarinetista Griessbacher. Pán barón von Braun má vlastnú Harmonie [používanú] k stolovaniu. Okrem toho existuje Harmonie, ktorú si vydržiava Hoftracteur pán Jahn. Tá hrá v lete v záhrade pri stole. Miestna delostrelecká banda [...] muzicíruje každý večer v lete pri stánku s limonádou na hradbách a je tiež veľmi užitočná na súkromných akadémiách.“
V podobnom duchu sa nesie list Constanze Mozartovej z 21. januára 1800 Frederikovi Silverstolpovi:
„Chystám zajtra doma malé prekvapenie kvôli Nissenovým narodeninám. Preto si Vás dovoľujem pozvať na zajtra k stolu a počítam s Vami, najmä preto, že po stolovaní u nás vystúpi Harmonie musique môjho manžela, ktorú pán von Silverstolpe iste ešte neráčili počuť, a ktorá nebude trvať dlhšie ako jednu hodinu.“
Pôvodný repertoár Harmoniemusik obohacovali úpravy známych opier. O zložitosti takýchto aranžmánov píše W. Mozart svojmu otcovi v liste 20. júla 1782:
„Teraz mám nemalú prácu. Od nedele do týždňa musím upraviť svoju operu pre Harmonie; inak ma niekto predbehne a bude mať z toho úžitok miesto mňa; neuveríte mi, aké ťažké je také niečo prepísať pre Harmoniemusik; aby to [dobre] znelo aj na dychových nástrojoch a nestrácalo to na svojom účinku.“
Harmoniemusik je v súčasnosti akademikmi i dramaturgmi prehliadaná. Či je na takýto postoj dôvod, to si môžeme overiť na koncerte s názvom Grand Harmonie Musique, ktorý sa uskutoční v rámci Bratislava Mozart Festivalu symbolicky v Primaciálnom paláci, niekdajšom sídle arcibiskupa Baťáňa.