zasiahla pandémia aj trh s knihami? Ako sa zmenilo správanie zákazníkov pri nákupe kníh?
MR: Zmenilo sa podobne ako vo väčšine maloobchodov. Nejaká časť zákazníkov sa presunula na internet, iní si odložili nákupy kníh na neskôr. Po skončení bezprostredných obmedzení sa veľká časť, chvalabohu, vrátila do kníhkupectiev. Ľudia tam chodia možno o trochu menej často, ale nakupujú trochu viac. Priemerný nákup je vyšší, čo pozorujú aj iné maloobchodné prevádzky, nielen kníhkupectvá. Z dát, ktoré máme, to vyzerá ako stabilný trend počas týchto dvoch rokov.
po dvoch náročných rokoch nás s najväčšou pravdepodobnosťou čaká opäť rok s obmedzeniami. Ako to zvládajú kníhkupectvá a vydavateľstvá?
MR: Je to pomerne ťažká otázka. V rámci celej sezóny sa najviac kníh predáva krátko pred Vianocami, a to hlavne v kamenných obchodoch. V kníhkupectve si mnohokrát ľudia kúpia nejakú knihu navyše už len preto, že ju tam náhodou našli, na internete sa to nestáva, ľudia nehľadajú len tak. Lockdowny v tomto období teda znížia predaj a tým ovplyvňujú celoročný objem predaných kníh, čo je komplikácia aj pre kníhkupectvá, aj pre vydavateľov. Ak si ľudia nekúpia alebo nedostanú knižky na Vianoce, nebudú ich čítať, a potom sa nám odďaľuje pravidelnosť toho návyku, a to dlhodobo nemôže pomáhať predaju kníh.
JH: 30 dní pred Vianocami sa predá plus-mínus 30 percent toho, čo sa predá celoročne, čo je obrovská časť. Veľmi veľa kníhkupectiev má silnú oporu v podobe centrály, silnej firmy, pod ktorú patria. Individuálny kníhkupec v nejakom okresnom meste má len svojich zákazníkov a je väčšinu roka v mínuse, dobieha to pred Vianocami, a potom zase celý rok nejako existuje a čaká na Vianoce. Dnes vlastne riešime najväčšiu obavu, aby títo kníhkupci dokázali zrealizovať svoj vianočný predaj v čo najväčšej miere. Bude menší, lebo aj keby boli kníhkupectvá otvorené, časť zákazníkov už aj tak emigrovala do internetových obchodov. Preto je veľmi dôležité, aby sa zákazníci nepozerali len na to, kde je ich tovar o 10 centov lacnejší, ale aby v tejto chvíli podporili svojho kníhkupca, aby mu hovorili svoje požiadavky, pýtali si tipy pre blízkych a zaplatili mu tak, ako keby lockdown nebol. Paradoxné je, že v kníhkupectve ľudia nemajú problém dať za knižku 15 eur, ale na internete už premýšľajú, či ju radšej nekúpiť za 13 eur inde.
„Ak by sme ostali úplne zatvorení a boli by sme neúspešní, tá rana by bola veľmi veľká.“
MR: A v prípade zahraničného titulu sa to môže skončiť nejakým českým internetovým obchodom alebo aj objednávkou u globálneho hráča. Ľudia si neuvedomujú, v akej veľkej miere sú knihy v našich obchodoch „made in Slovakia”. Jasné, že sa nejaké tlačia v Česku, nejaké možno v Číne, ale výrobná časť – minimálne výber titulu, návrh obálky, atď. to je všetko slovenská výroba, a teda kúpa je podporou domáceho produktu. Môže byť aj prejavom lokálpatriotizmu.
JH: Z celého kultúrneho priemyslu sú knihy relatívne najsamostatnejším sektorom z ekonomického hľadiska, pretože do literatúry ide najmenší objem dotácií v porovnaní s ostatnými oblasťami umenia. Okrem toho knihy prispievajú do štátneho rozpočtu cez dane, takže my nie sme umenie v tom zmysle, že potrebujeme podporu. Množstvo našich kolegov z divadiel, kín a iných oblastí kultúry je na tom oveľa horšie, na druhej strane knihy sú špecifické tým, že nielen kultúru a umenie, ale i iné oblasti života integrujú do iného formátu. Ak sa niečo deje v divadle, vyjde o tom kniha, ak sa stala významná historická udalosť, nájdeme to v knihách. Som presvedčený o tom, že aj preto by mal knižný trh v zdraví prežiť toto obdobie. Pravda je, že najväčšia obava je teraz práve o kníhkupcov, lebo vydavatelia pomerne veľkú časť svojho obratu môžu realizovať aj prostredníctvom internetu. Ohrození sú aj noví autori, lebo tých oveľa jednoduchšie nájdete v kníhkupectve ako na internete. Táto kríza nás ešte dobehne o rok, o dva.
internetovým predajom kníh teda nevieme vyriešiť výpadky týkajúce sa predovšetkým menších kníhkupcov?
MR: Z doterajších lockdownov to vyzerá tak, že do určitej miery áno, ale nie v plnom rozsahu. Záleží aj na období. Bežný objem predaných kníh v marci sa podarilo predať cez iné kanály, ale ten objem, ktorý sa bežne predáva v decembri, sa nedá predať na internete. Zákazník si veľa kníh kúpil pre svojich blízkych 22. decembra, a v tom čase si na internete už takmer určite objednať nestihnete. Samozrejme, ľudia si to môžu lepšie naplánovať a stihnúť to, ale to je zase o kvalite výberu v internetovom obchode a o tom, či zákazníci vedia alebo nevedia, čo chcú.
JH: Podvedome hovoríme o čitateľoch a o zákazníkoch, ktorí chcú knihy. Lenže obrovské množstvo kníh sa predáva tým, ktorí nie sú úplne hardcore zákazníci a predáva sa im náhodou. Idú okolo a niečo uvidia vo výklade, dieťa ich potiahne za rukáv a idú si to kúpiť. Tieto predaje sa nedajú nahradiť na internete. Toto je problém celosvetovo a tí menší kníhkupci sú najohrozenejší. Na druhej strane majú lepšiu východiskovú pozíciu, lebo ak si robili dobre svoju prácu, tak poznajú svojich zákazníkov a fungujú komunitne. V Bratislave to tak nie je a nakupovať sa chodí do nákupných centier. Mimochodom, developeri sa snažia, aby v týchto centrách boli kníhkupectvá, pretože priťahujú určitý typ zákazníka a na druhej strane je to dobré aj pre predaj kníh, pretože sa k nim popri iných nákupoch dostanú aj ľudia, ktorí by inak do kníhkupectva neprišli.
keďže sú kníhkupectvá počas lockdownov zatvorené, dostávajú zo strany štátu nejakú kompenzáciu?
MR: Sme vlastne štandardná maloobchodná sieť, takže sa bavíme o tom, aké kompenzácie dáva štát všetkým maloobchodom, ktoré na základe svojho rozhodnutia zatvoril. Ide o kompenzáciu výpadku tržieb, ktoré nám slúžia na preplatenie platov zamestnancov a nejaké kompenzácie na nájmy. To je iba časť nákladov, ktoré máme. Nijakú inú podporu alebo dotácie kníhkupci nedostávajú. Druhá vec je, čo dostáva knižný trh ako taký, kde boli nejaké štátne dotácie, napríklad pre knižnice, školy.
JH: V čase pandémie štát urobil dve veľké veci, ktoré mali slúžiť na podporu knižného trhu: uvoľnil väčšiu sumu peňazí pre nákup kníh do knižníc aj s odporúčaním, aby nakupovali v miestnych kníhkupectvách. To isté spravilo ministerstvo školstva začiatkom tohto roka, ktoré finančne podporilo dobudovanie školských knižníc s odporúčaním, aby nakupovali v kníhkupectvách. Sme za to veľmi vďační, bolo to skvelé, hoci to nevyriešilo pandemický výpadok. Bohužiaľ, problém s malými tržbami v období Vianoc je úplne inde ako v bežnom mesiaci. Preto sme teraz ako na ihlách a čakáme, čo sa bude diať ďalej. Na jednej strane každý normálny človek vidí, aký veľký problém je v nemocniciach a čísla nakazených sú hrozné, na druhej strane by každý chcel, aby to, čo budoval celý život, prežilo, aby to kníhkupectvo na námestí v okresnom meste slúžilo ľuďom aj budúci rok.
prežijú kníhkupectvá tieto Vianoce? V Panta Rhei už prepúšťate, prípadne budete prepúšťať?
MR: Pri predchádzajúcich lockdownoch sme ukončili niektoré krátkodobé pracovné pomery, ale väčšinu tých pozícií sme obsadili opäť, lebo aj pri obmedzenom predaji potrebujete určitý počet ľudí. Teraz sa snažíme, aby bolo maximum očakávaných decembrových tržieb realizovaných v e-shope. Kým však nebudem do 23. decembra vedieť, koľko nákupov sa podarilo prekonvertovať z predajne na online predaj, nebudem na to vedieť odpovedať. Ak by sme ostali úplne zatvorení a boli by sme neúspešní, tá rana by bola veľmi veľká.
Celú diskusiu si môžete pozrieť na našom webe www.tyzden.sk v sekcii .video pod názvom .viac slobody Šimona Jeseňáka: Ako ovplyvnila predaj a vydávanie kníh pandémia?
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.