čo vám napadne, keď hovoríme o budúcnosti Európskej únie?
PK: Napadne mi rovnosť v rôznych rovinách – ekonomickej, ľudskej, rovnosť medzi krajinami a v rámci environmentálnych otázok.
VB: Rovnosť je základ demokracie a slobody. Najmä pokiaľ ide o rovnosť príležitostí pre ľudí, ktorí Európu spolutvoria. Slovensko má dlhodobo najnižšiu účasť v eurovoľbách. Napriek tomu, že sme si v posledných voľbách polepšili o 10 percent, stále sme na chvoste. Rovnosť príležitostí znamená aj to, aby občania mohli voliť bez ohľadu na to, kde sa práve nachádzajú. Takisto bez ohľadu na to, z akej krajiny pochádzajú a kde žijú, majú nárok na rovnakú mieru ochrany. Príkladom mojej pôsobnosti v europarlamente je napríklad boj s dezinformáciami. Dáta ukazujú, že im dnes akútne čelí aj Slovensko. Konkrétnu sociálnu sieť nemusí zaujímať podnet z krajiny, akou je Slovensko, ak nejde o problém aj väčších krajín. Aj preto potrebujeme spoločné pravidlá, aby sme rovnosť chránili. Ak ľudia nebudú žiť s pocitom, že sa môžu vyjadriť k fungovaniu Európy, potom pre nich nemusí fungovať tak dobre, ako by mala.
prečo má Slovensko najnižšiu účasť v eurovoľbách?
RS: Je to veľký paradox, pretože keď robíme prieskumy verejnej mienky, dôveryhodnosť EÚ je u slovenských občanov vysoká. Dôvera v Európsky parlament je u nás dokonca vyššia než v slovenský. Väčšina Slovákov chápe výhody členstva v Únii, ale keď treba ísť každých päť rokov voliť, naša účasť je nízka. Naposledy sa pohybovala na úrovni 22 percent, čím narástla takmer o 10 percent. Ľudia možno dôverujú EÚ natoľko, že sa im zdá, že bude fungovať aj bez toho, aby sa na tom podieľali. Chyba je aj v komunikácii Únie, ktorá často nevie prezentovať dobré kroky, ktoré robí. Nie je to však len problém európskych inštitúcií, ale aj členských štátov. Keď niečo pozitívne príde z Bruselu, vlády hovoria, že prijímajú smernice na ochranu spotrebiteľa, ale nepovedia, že je to smernica Únie. Naopak, keď ide o nepopulárne opatrenia, vlády často argumentujú, že im to bolo nanútené z Únie, aj keď to nie je pravda.
ZH: Je to skôr systémový problém, ktorý prameni už v školstve. Už od základnej školy by mala existovať výučba o fungovaní Únie. Ak ľudia nevedia, čo dobré robí, potom o ňu ani nemajú záujem. Konferencia o budúcnosti Európy im umožňuje, aby niečo zmenili. Cez digitálnu platformu futureeu.europa.eu si občania členských štátov môžu registrovať svoje podujatia, pripadne pridávať nápady, aby Európa mohla lepšie fungovať. Je to jeden zo spôsobov, ktorým sa chcú európske inštitúcie otvoriť občanom.
VB: Voľby sú príležitosťou zabojovať o to, čo ľudia považujú za dôležité. EÚ – to sme v prvom rade my, čiže aj slovenské inštitúcie. Slovenská vláda je aj európska. Bez jej súhlasu sa veľa európskych zákonov neschváli. Mnoho ľudí si to neuvedomuje. Schopnosť slovenských politických strán mobilizovať voličov a investovať do kampane je jeden z faktorov, prečo je voličská účasť do europarlamentu na Slovensku nízka. A potom sú to aj inštitucionálne problémy. Na Slovensku máme pravidlá, ktoré sú najviac obmedzujúce v rámci Únie. Ak Slovák žije v zahraničí a chce voliť do europarlamentu, nie je mu to umožnené poštou. Európsky parlament dnes skutočne rozhoduje o veciach, ktoré sa týkajú aj nás. Bez neho by neboli financie na Plán obnovy. Problémom je aj vzdelávanie. Sám som učil na vysokej škole a moje deti sa učia z učebníc, z ktorých som sa učil ešte ja. Školstvu chýba reforma už celé desaťročia. Je dôležité vysvetľovať, že všetci máme spoluzodpovednosť za priestor, v ktorom žijeme a je rovnako slovenský, ako aj európsky.
je Plán obnovy krokom k federalizácií Európy?
VB: Je krokom, ako po pandémii postaviť Európu znova na nohy. Európska komisia si požičala peniaze za najvýhodnejších možných podmienok. Vzniká tu priamejšia väzba medzi európskymi inštitúciami a občanmi.
RS: Ukazuje sa, že je veľa vecí, ktoré sa dajú lepšie vyriešiť spoločným postupom. Ak by si každá krajina mala požičiavať peniaze na trhoch sama, bolo by to drahšie. Videli sme to aj pri nákupe vakcín. Nevidel by som za tým federalizáciu.
ZH: Ako občianka to vnímam ako akt solidarity a zomknutia sa členských štátov. Prostriedky z Plánu obnovy majú byť použité aj na kampus a vysoké školy, čiže na vzdelávanie, ktoré je kľúčové.
PK: V Európe by sme sa mali podporovať, keďže čelíme rovnakej kríze. Rozhodli sme sa, že budeme jeden celok, a tak by sme aj mali konať. V jednote sme silnejší.
čo nás naučila pandémia covid-19 o fungovaní Únie?
RS: Keď sa začala pandémia, kritici tvrdili, že Únia nerobí dosť v boji proti pandémii. Kritika prichádzala najmä od ľudí, ktorí si dlhodobo myslia, že jej právomoci sú príliš veľké. Verejné zdravotníctvo však patrí pod kompetencie členských štátov, a nie európskych inštitúcií. Pandémia ukázala, že štáty nemôžu samostatne riešiť veľké krízy bez ich pomoci.
VB: Vnímam to ako skúšku, či vieme spolu fungovať a nakoľko sme súdržní. Po sérii rôznych kríz žijeme ťažké časy. Nastoľovať pojem federalizácia s prihliadnutím na fakt, že Veľká Británia odišla z Únie, nie je férové. Je tu snaha udržať EÚ pokope aj dohodami. Schengen nebude v opatreniach proti pandémii funkčný, ak nebude existovať dohoda, čo sa má robiť na spoločných hraniciach a čo sa bude robiť na hraniciach s krajinami mimo Únie. Tiež nám ukázala potrebu spoločnej zdravotnej únie, aby sme dobudúcna vedeli lepšie reagovať na podobné situácie.
má účasť Slovenska na rôznych európskych paneloch v rámci Konferencie o budúcnosti Európy zmysel?
PK: Na diskusiách je silná atmosféra nielen v oficiálnej časti, ale aj počas prestávok. Ľudia prichádzajú s rôznymi nápadmi a témami. Na paneloch sa zúčastňuje rôzne spektrum ľudí, ktorí prinášajú svoj pohľad aj mimo „bublín” expertov. Najviac rezonuje téma rovnosti, európskej identity a ekológie.
ZH: Ide o sústredené skupiny, ktoré majú za cieľ dospieť k dohode. Veľa vecí sa deje za pochodu. V rámci pracovnej skupiny riešime školstvo, ktorému sa venujem. Celý princíp je postavený na zbere informácií a podnetov od občanov z ich diskusií.
VB: Impulz ku konferencii prišiel po odchode Veľkej Británie z Únie. Cieľom je verejná diskusia, aby sa nám to neopakovalo a aby sa EÚ neoslabovala. Na jar budeme na politickej úrovni riešiť jednotlivé výstupy panelov, s ktorými sa už teraz priebežne zoznamujeme a vyhodnocujeme ich. Dáva nám to možnosť presne identifikovať, kde občania cítia najväčšie problémy s demokraciou, dodržiavaním základných slobôd, vytváraním pracovných príležitostí v digitálnom prostredí, ako čo najlepšie pracovať s klimatickými zmenami. To všetko sú aktuálne témy.
existuje vôbec európska identita?
VB: Európska identita existuje. Jej súčasťou sú základné práva a slobody alebo zmluvy, na ktoré sa môžeme spoľahnúť. Je aj o tom, že s cestovným pasom, na ktorom je znak Únie, sa dnes vieme dostať jednoducho a rýchlo cez hranice členských štátov. Ak sme v tretích krajinách, máme istú mieru ochrany. Súčasťou európskej identity sú aj práva v sociálnom a pracovnoprávnom priestore, čo znamená, že nemáme problém ísť za prácou alebo štúdiom do inej krajiny. Keď sa dnes Európa háda medzi sebou, tak sa háda za spoločným stolom, a nie, ako to bolo pred rokom 1945. To vôbec nie je málo.
Celú diskusiu si môžete pozrieť na našom webe www.tyzden.sk v sekcii .video pod názvom .viac slobody Šimona Jeseňáka: Kam smeruje Európska únia?
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.