veronika, niektorí ťa už poznajú z fotiek na sociálnych sieťach Coffee Veronie. Si členkou rodinky Holišovcov – čomu sa však venuješ v rámci vašej rodinnej pražiarne?
Mojou hlavnou úlohou je marketing a všetko, čo sa ho týka. Pracujem ako fotografka/kameramanka, grafická dizajnérka, starám sa o sociálne siete, ale aj o webové stránky. V posledných mesiacoch som dokonca aj interiérovou architektkou, keďže aktuálne plánujeme otvoriť podnikovú predajňu v Seredi.
Okrem našej rodinnej pražiarne pracujem aj pre dcérsku spoločnosť Academy of Coffee, s.r.o., a pre novovzniknuté občianske združenie Medzinárodný kávový Inštitút. V časoch pred pandémiou sme organizovali množstvo eventov, ako napríklad 1. Kávový ples na svete alebo baristické súťaže pre juniorov „SLOVAK BARISTA CUP“.
veronika – Veronia. Táto podobnosť sa nedá prehliadnuť. Je pražiareň pomenovaná podľa teba?
Áno. Vždy sa smejem, že rodičia neboli príliš kreatívni. Bohužiaľ, množstvo ľudí si myslí, že sa hráme na taliansku pražiareň a pritom tento názov naozaj vznikol vďaka môjmu menu Veronika.
tvoj otec, Oldřich Holiš st., sa venuje káve už od roku 1996. Aké pre teba bolo vyrastať v „kávovom“ prostredí?
Ako deti sme si neuvedomovali, že naši rodičia pracujú s celkom neobvyklým (na tú dobu) produktom. V mojej pamäti najviac utkvelo to, ako mama každý deň prišla z práce a keď som ju objala, cítila som z jej oblečenia vôňu kávy. Pamätám si aj to, ako sme s bratom skákali po vreciach a robili neplechu. Ako mi otec vynadal (smiech), keď som zavolala svojich kamarátov do pražiarne na korčuliach. Vtedy sme boli ešte deti a neuvedomovali sme si nebezpečenstvá. Pre nás to bolo vždy ako bádanie – prechádzať sa po firme, sledovať, ako ľudia pracujú, a skúšať, čo môžeme alebo nemôžeme.
nakoniec aj tvoja profesionálna cesta viedla do Coffee Veronia. Je náročné pracovať s rodinou alebo je to, naopak, výhoda?
Čo sa týka práce s rodinou, nebudeme si klamať. Nie je to vždy ružové. V rodinnej spoločnosti neviete povedať „NIE“, vždy musíte pracovať na maximum. Je to veľká zodpovednosť. Na druhej strane musím povedať, že ako rodina sme súdržní (tým myslím celú firmu) a môžeme sa navzájom na seba spoľahnúť, čo je veľká výhoda. Ťaháme za jeden povraz, a tak by to malo byť.
„V našej spoločnosti sme sa vždy tešili z toho, že môžeme urobiť radosť iným a môžeme šíriť kávovú osvetu. “
preferuješ espresso, kapučíno alebo alternatívne druhy prípravy?
S kávou je to ako s vínom alebo s jedlom. Niekedy máme radi zmenu a zároveň máme aj svoje „istoty“, pri ktorých vieme, že nás vždy potešia. Pre mňa je pre každodenné pitie najlepšie kapučíno alebo espresso. Keď mám chuť na zmenu, rada si vychutnám kvalitne pripravenú filtrovanú kávu alebo tureckú kávu pripravenú v džezve. Táto otázka je však vždy mätúca. My ako ľudia z fachu si radi vychutnáme akúkoľvek kávu, pokiaľ je správne pripravená.
čo by si odporučila zákazníkom, ktorí nevedia, akú kávu si vybrať?
Treba si uvedomiť, ako si kávu plánujem pripraviť a aké chute preferujem. Väčšina e-shopov na Slovensku dnes ponúka množstvo kvalitných káv s podrobnými informáciami o ich spracovaní, pražení a chuťovom profile. Pri káve treba skúšať a netreba zostávať len pri jednej chuti – neukracujte sa o možnosti, ktoré sa v kávach nachádzajú. Odporúčam však dbať na podporu lokálnych pražiarní, všímať si kvalitu praženia a prístupu danej pražiarne – v dobrej pražiarni vám radi poradia.
prečo by si milovníkom kávy odporučila práve Veroniu?
Naša spoločnosť dlhé roky fungovala takmer bez reklamy. Coffee VERONIU si našlo množstvo milovníkov káv na odporúčanie iných. Počas tohto obdobia, aj vďaka našim aktivitám, sme spoznávali čoraz viac ľudí, ktorí sa postupne pridávali do našej kávovej rodiny. V našej spoločnosti sme sa vždy tešili z toho, že môžeme urobiť radosť iným a môžeme šíriť kávovú osvetu.
Keďže sme chceli byť bližšie ku káve, rozhodli sme sa pracovať na princípe Direct Trade a podporovať priamo farmárov. Ak si niekto vyberie našu kávu – vyberie si skutočný príbeh – vyberie si nás.
spomínaš, že vaša pražiareň funguje na princípe Direct Trade. Postrehli sme, že navštevujete farmárov aj osobne. Bola si už aj ty v Brazílii? Aký dojem to na teba urobilo?
Mala som tú česť byť v Brazílii dvakrát. Prvý kontakt s Brazíliou bol ešte v čase, keď sme spolupracovali s farmou O´Coffee. Táto farma bola naozaj veľká a zastrešovala všetko. V jednom obrovskom areáli ste mohli nájsť degustačné a vzdelávacie centrum, časti, v ktorých sa pestovala len výberová káva, kombajny, ale aj domčeky samotných farmárov, zvieratá, atď. Páčilo sa mi, že mali vlastnú dedinku, v ktorej ubytúvali hostí. Vytvorili si tak svoj vlastný kávový svet.
V priebehu rokov sme však prešli na spoluprácu so spoločnosťou Capricornio Coffees, ktorá zastrešuje približne 300 fariem. To znamená, že im pomáhajú s pestovaním, vzdelávajú ich, propagujú ich kávu vo svete. Vytvorili program pre pomoc ženám – farmárkam, ale majú aj rôzne iné projekty, v ktorých sa zameriavajú na výskum pestovania kávovníkov alebo na klimatické zmeny a ich vplyv na pestovanie.
Vďaka týmto spoluprácam sme mali možnosť vidieť každý kúsok cesty kávovníkového zrnka, aby sme pochopili, čo naozaj stojí za tvrdou prácou farmárov. Aký to na mňa urobilo dojem? Naozaj veľký.
poznáš niektorých farmárov osobne?
Ako prvého som spoznala Edgarda Bressaniho – nie je však farmár, ale človek, ktorý dlhé roky pracuje s kávou. Je bývalým prezidentom Brazílskej asociácie výberovej kávy a pracoval pre viacero spoločností, ktoré podporujú farmy. S mojím otcom sú priatelia už dlhé roky a sme v neustálom kontakte. Pred pár rokmi nás zoznámil so svojím synovcom Mateusom Bonatom, ktorý si Slovensko zamiloval tak, že plánuje ísť študovať práve sem.
Celkovo hodnotím vzťahy s farmármi pozitívne. Stretávame sa na rôznych kávových podujatiach v zahraničí, ale zároveň cestujú aj k nám na Slovensko. Všetci naši farmári z rady Bean´s Friends prišli dokonca aj na Kávový ples.
veľmi ma zaujal Váš blog o ženách v kávovom priemysle. Ako tento fenomén vnímaš ty?
Väčšina kávy sa v minulosti kupovala z centrálnych skladov a nikto sa na mená farmárov nepýtal. Dnes už je iná doba. Ľudia chcú vedieť, kto je za ich produktom. Preto sa dnes aj viac rozpráva o tom, že medzi farmármi sa nájdu aj ženy.
Páči sa mi, že niektoré farmárky v Brazílii si navzájom pomáhajú. Keď sú zbery, tak zoberú zamestnancov z jednej farmy a idú pomôcť na inú farmu. Vymieňajú si informácie a hľadajú spôsoby, ako udržať svoje farmy a ich kvalitu.
presuňme sa z Brazílie na Slovensko. Ako hodnotíš kávovú kultúru u nás?
Vidím, že kávová kultúra sa na SR posunula a ľudia už naozaj vedia rozlíšiť, čo je, a čo nie je kvalitná káva. Ale keď prídeme do menších miest a dedín, tak stále prevažuje kultúra instantnej kávy. Bohužiaľ, týchto ľudí nemôžeme presviedčať, že je pre nich najlepšou možnosťou kúpa aeropressu, svetlopraženej kávy alebo o tom, že si majú sledovať čas, váhu a kvalitu vody pri príprave kávy.
Nepáči sa mi, že dnes kávoví nadšenci zosmiešňujú ľudí, ktorí nepijú svetlopraženú výberovku. Ja vždy každému poviem, nech pije kávu, ktorá mu chutí, ale nech sa snaží pripraviť si ju zdravšie. Káva by mala ľudí spájať, a nie ich rozdeľovať.
aká je Tvoja vízia pre Veroniu? Čo by si jej popriala do nasledujúcich rokov?
Značke Coffee Veronia prajem len to, aby jej kávu ľudia nikdy neprestali piť. Aby sme mali možnosť neustále spoznávať skvelých ľudí a tým šíriť kávovú osvetu.