autor piesne Lukáš Hlubovič pracuje na PR oddelení Spišskej katolíckej charity, ktorá je jednou z desiatich (arci)diecéznych charít pôsobiacich na Slovensku, spojených pod Slovenskou katolíckou charitou. Skladbu napísal so zámerom podnietiť povedomie o charite na Slovensku, pretože hudba je podľa neho prostriedok, ktorým dokážeme komunikovať na inej úrovni. Práve hudba v nás otvára emócie ako nič iné. A toto poznanie stálo aj na začiatku zrodu Piesne pre charitu. „Tým, že sa venujeme pomoci ľuďom, emócie do toho určite zapadajú. Momentálne sa deje toľko zlého. Vnímal som potrebu upriamiť pozornosť na pozitívne veci, ktoré charita prináša. Myslím si, že to je potrebné zviditeľniť,“ vysvetľuje Lukáš.
vďačnosť za to, čo máme
K naspievaniu piesne charita oslovila známeho hudobníka Tomáša Buranovského alias BuranoWski. So spoluprácou súhlasil, pretože, ako sám priznáva, k charite má blízko. Vyrastal v kresťanskom prostredí a empatia je podľa neho niečo, čo by malo byť vlastné každému človeku. „Ak máme hoci o kúsok viac, než potrebujeme, mali by sme sa vedieť podeliť s tými, ktorí nemajú ani percento z toho, čo my,“ vysvetľuje. Podľa neho práve dnes, keď je spoločnosť nadmieru vydráždená a polarizovaná, nemôžeme spraviť nič lepšie, ako sa na chvíľu zastaviť a zamyslieť, že na planéte je stále viac ľudí, ktorí by s nami menili. A ak nám k tomu pomôže aj táto pieseň, je to to najmenej, čím môže pomôcť.
V piesni sa spieva o ľuďoch, ktorí podávajú pomocnú ruku bedárom, vidia maličkých, hladných, chromých, ale aj ľudí vnútorne zranených, osamelých a nešťastných. Každý z nás vie byť takým človekom, ktorý pomáha alebo sám pomoc potrebuje. Autori piesne hovoria, že by sme sa nemali zamýšľali nad tým, čo človek na ulici alebo ten, kto nás prosí o pomoc, vykonal, ale viac rozjímať o tom, čo hovorí naše konanie, podaná či odmietnutá pomoc, o nás.
„deťom“ charity
Pieseň dopĺňa emotívne video s tvárami detí a dospelých zo zariadení charity. Vidieť môžete prijímateľov z detského domova pre nevyliečiteľne choré deti v Spišskej Novej Vsi a hendikepovaného mladého muža či seniorov zo zariadenia v Spišskom Štiavniku. Mladú aj staršiu generáciu spája, že obe sú akýmisi „deťmi“ charity odkázanými na pomoc. Organizácia chce aj týmto spôsobom ukázať, že pomoc smeruje vždy ku konkrétnym ľuďom. V rámci charity ide až o vyše 21 tisíc ľudí po celom Slovensku, ktorí nachádzajú pomoc a niekedy aj náhradný domov v 345 zariadeniach a službách Slovenskej katolíckej charity a desiatich diecéznych a arcidiecéznych charít.
„Piesňou pre charitu chceme povzbudiť všetkých ľudí k šíreniu lásky. Akosi sme zabudli na to, že každému z nás v hrudi bije srdce. Či chudobnému, chorému, hendikepovanému, šťastnému, veselému, bohatému alebo núdznemu,“ odkazuje Lukáš Hlubovič, autor piesne. Podľa neho v charite vnímajú zaneprázdnenosť ľudí, aj to, že mnohým je ľúto, že si nedokážu nájsť čas na svojich najbližších, nieto neznámych ľudí z okolia. Majú však nádej, že aj vďaka novej skladbe sa ľudia trochu zamyslia, zastavia, alebo aspoň spomalia a otočia smerom k tým, ktorí ich potrebujú.
Tak, ako sa spomína v piesni – „robme dobro spoločne, nie je to náročné“.