dňa 9. februára 2022 Národná rada SR schválila a následne prezidentka Zuzana Čaputová ratifikovala dohodu o obrannej spolupráci so Spojenými štátmi americkými. V médiách a na sociálnych sieťach sa v nemalom množstve objavujú informácie o tom, že prijatie tejto dohody bude mať za následok vytvorenie vojenských základní, stálu prítomnosť ozbrojených síl Spojených štátov amerických a ich príslušníkov či rozmiestnenie jadrových zbraní na území Slovenskej republiky. V súvislosti s tým dochádza k vzbudzovaniu obáv a šíreniu strachu nielen u laickej verejnosti. Naskytá sa teda otázka, či sú vôbec dané informácie pravdivé a obavy dôvodné?
predmet a účel dohody
Zo samotného znenia dohody vyplýva, že jej primárnym predmetom je posilnenie spolupráce v obranných záležitostiach medzi obidvomi krajinami. Okrem toho má dohoda podporovať aj posilnenie spoločného úsilia v oblasti strategickej obrany, medzinárodného mieru a bezpečnosti.
Na základe uvedeného predmetu dohody je možné vymedziť aj jej účel, a to ako stanovenie rámca na posilnené partnerstvo a spoluprácu v oblasti obrany a bezpečnosti medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými.
právne záväzky vyplývajúce z dohody
V nasledujúcom texte priblížime a rozoberieme jednotlivé právne záväzky vyplývajúce z dohody.
Vo vzťahu k prístupu a využívaniu dohodnutých zariadení a priestorov je upravené oprávnenie Spojených štátov amerických operačne riadiť zariadenia a priestory nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky, a to konkrétne vojenské letisko Malacky – Kuchyňa a vojenské letisko Sliač. Spojené štáty americké sú povinné v rámci operačného riadenia koordinovať plány ochrany s príslušnými slovenskými orgánmi. Je však potrebné upriamiť pozornosť aj na skutočnosť, že v súlade s dohodou je možné do budúcnosti rozšíriť zoznam dohodnutých zariadení a priestorov, a to na základe vzájomnej dohody.
V nadväznosti na predchádzajúce oprávnenie je upravená aj operačná kontrola Spojených štátov amerických, ktorá sa týka prepravovania, rozmiestňovania a skladovania obranných zariadení, zásob a vojenského materiálu v dohodnutých zariadeniach a priestoroch. Slovenská republika má byť o typoch, množstvách a harmonogramoch dodávok vopred informovaná.
Vo vzťahu k vlastníctvu dohodnutých zariadení a priestorov je potrebné uviesť, že uzatvorením dohody nedochádza k prevodu vlastníckeho práva na Spojené štáty americké, a teda, že vlastnícke právo Slovenskej republiky zostáva zachované.
Vzdanie sa prednostného práva na výkon trestnej jurisdikcie nad príslušníkmi ozbrojených síl Spojených štátov amerických zo strany Slovenskej republiky v prospech Spojených štátov amerických je jedným z ďalších právnych záväzkov, ktoré vyplývajú z dohody. Ale v prípade trestných činov s osobitným významom pre Slovenskú republiku majú slovenské orgány oprávnenie dané vzdanie sa odvolať.
V nadväznosti na predchádzajúce oprávnenie ustanovuje dohoda aj úpravu odpustenia notifikačnej povinnosti Spojených štátov amerických vo vzťahu k slovenským orgánom, a to v súvislosti s trestnými činmi príslušníkov ozbrojených síl Spojených štátov amerických, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody na menej ako 3 roky.
Vzájomným právnym záväzkom vyplývajúcim z dohody je uľahčenie výkonu práv poškodených, vrátane ich možných nárokov na náhradu škody, a to formou vzájomnej spolupráce a výmeny informácií.
Okrem vyššie opísaných právnych záväzkov upravuje dohoda aj ďalšie právne záväzky, týkajúce sa napríklad dodržiavania príslušných pravidiel bezpečnosti a premávky, colných postupov alebo oslobodenia od dane, ktorým sa však nebudeme jednotlivo venovať.
Na konci tejto časti je potrebné zdôrazniť záväzok, že vzájomná spolupráca je založená na plnom rešpektovaní suverenity, Ústavy a zákonov Slovenskej republiky a taktiež vyhlásení Spojených štátov amerických, že nemenia svoj pohľad na rozmiestňovanie jadrových zbraní, a teda, že nemajú žiaden zámer, plán ani dôvod rozmiestňovať alebo skladovať jadrové zbrane na našom území.
platnosť dohody
Počiatočné obdobie platnosti dohody je 10 rokov od jej ratifikácie. Po uplynutí tohto obdobia zostáva dohoda platná, ale je možné ju vypovedať písomným vyhlásením. Výpovedná lehota je dohodnutá na 1 rok.
záver
V súčasnosti sú vzťahy medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi americkými v oblasti obrany založené na Memorande o porozumení z roku 1994. Podmienky pôsobenia ozbrojených síl členských štátov NATO (vrátane ozbrojených síl Spojených štátov amerických) v Slovenskej republike sú upravené multilaterálnou Zmluvou medzi štátmi, ktoré sú zmluvnými stranami Severoatlantickej zmluvy, vzťahujúcej sa na status ich ozbrojených síl (NATO SOFA, oznámenie MZV SR č. 566/2004 Z. z.). Jej ustanovenia z roku 1951 však v súčasnosti neposkytujú dostatočný právny rámec na zabezpečenie modernej vojenskej spolupráce, čo bolo aj jedným z dôvodov na prijatie tejto dohody.
Dohoda nie je rozhodnutím vyslať ozbrojené sily Spojených štátov amerických a ich príslušníkov na územie Slovenskej republiky, ale naopak, stanovuje podmienky pre výraznejšiu spoluprácu s cieľom posilniť bezpečnosť a obranyschopnosť Slovenska. Jej prijatie taktiež umožní čerpať finančné prostriedky z amerických vládnych zdrojov pre vojenskú infraštruktúru Ozbrojených síl SR.
Do pozornosti taktiež dávame skutočnosť, že obdobnú dohodu so Spojenými štátmi americkými má podpísanú väčšina členských štátov NATO.
Na základe uvedeného možno súhrnne skonštatovať, že prijatie dohody nezakladá vytvorenie vojenských základní, stálu prítomnosť ozbrojených síl Spojených štátov amerických a ich príslušníkov či rozmiestnenie jadrových zbraní na našom území bez rozhodnutia vlády alebo Národnej rady SR, ako to je aj doposiaľ, a nemení platné medzinárodné záväzky Slovenskej republiky týkajúce sa držania jadrových zbraní.
JUDr. Roman Lunter / advokát
Mgr. Kristián Kiska / advokátsky koncipient