v súčasnosti platný a účinný Trestný zákon je často mediálne kritizovaný, pretože sa v jeho paragrafovom znení objavuje častý nepomer medzi závažnosťou spáchaného trestného činu a trestu, ktorý možno za to-ktoré protiprávne konanie uložiť. Takisto tak je tu prítomná favorizácia trestu odňatia slobody oproti alternatívnemu trestaniu. Novela zákona sľubuje tieto nedostatky zmierniť, resp. odstrániť.
tresty v praxi
Búrlivou témou posledných pár mesiacov bola neprimeranosť trestania za drogovú trestnú činnosť. Pre poriadok treba na začiatok uviesť, že v dôvodovej správe sa jasne zdôrazňuje, že držba akéhokoľvek množstva drogy je, resp. bude aj naďalej protiprávnym konaním. Samotná zmena sa teda v žiadnom prípade nemá dotýkať legalizácie drog, ale hlavnou snahou predkladateľov novely je v tomto prípade najmä odlíšenie užívateľov drog od dílerov drog. Zámerom je, aby prvej zmienenej skupine neboli ukladané také prísne tresty za ich protiprávne konanie súvisiace čisto s užívaním drogy v porovnaní s trestami pre dílerov drog za ich drogovú trestnú činnosť.
Najčastejšie vyskytujúcou sa drogou na Slovensku je marihuana, často označovaná ako „ľahká“ droga. Prechovávanie tejto nelegálnej látky jej užívateľmi v množstve do jedného gramu by podľa dôvodovej správy malo byť postihované alternatívnymi trestami, a nie odňatím slobody. Novela reaguje aj na medializované prípady, keď sa ľudia, ktorí mali pri sebe pár gramov marihuany, dostali na dlhé roky za mreže a taktiež im prepadol majetok v prospech štátu, pričom v iných, v očiach verejnosti oveľa závažnejších prípadoch dostali odsúdení miernejšie tresty, resp. vyviazli len s podmienkou. Rovnako sú v súčasnosti problematické časté prípady mladistvých, ktorí spáchajú trestný čin v čase, keď ešte nedovŕšili 18. rok života. Viacročný zápis v registri trestov im výrazne sťaží možnosť ich spoločenského uplatnenia sa v najbližších rokoch od spáchania skutku, čo chce ministerstvo v novele Trestného zákona minimalizovať. Adolescenti vo veku 14-18 rokov si totiž často neuvedomujú, aké dôsledky môže mať ich konanie do budúcnosti. Cena za mladícku nerozvážnosť býva v týchto prípadoch príliš vysoká.
alternatívne tresty
Favorizácia trestu odňatia slobody pred alternatívnym trestaním je pomerne zastaranou zásadou, ktorá by sa novelou mala upraviť v prospech častejšieho využívania alternatívnych trestov. V štátoch Európskej únie ide už o samozrejmosť, ku ktorej sa chce priblížiť aj Slovensko. Dôležitými faktormi v prospech takejto zmeny sú najmä jej dokázaná efektívnosť a taktiež nižšie finančné zaťaženie pre štát. Konkrétne ide najmä o trest domáceho väzenia. Ďalšími alternatívnymi trestami sú napríklad peňažný trest alebo trest povinnej práce, ktorý poznáme aj pod označením verejnoprospešné práce.
Aby však existovala právna istota v náležitom potrestaní odsúdeného, tak v prípade, že by odsúdený nedodržal podmienky alternatívneho trestu, sudca v rozsudku uloží aj náhradný trest odňatia slobody. Účinky náhradného trestu odňatia slobody však nastúpia príkladne až v prípade, ak by sa odsúdený nezdržiaval v priestoroch určených pre výkon domáceho väzenia po dlhší čas, prípadne by si nesplnil stanovený limit hodín trestu povinnej práce a podobne.
Cieľom uloženia peňažného trestu je pre páchateľov majetkových a hospodárskych trestných činov najmä finančný postih. Má sa za to, že páchateľ bude takýmto spôsobom zasiahnutý intenzívnejšie ako v prípade, ak by nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Súčasne by štát ušetril, pretože by nemusel vynakladať finančné náklady na financovanie života odsúdeného za mrežami pri dlhoročnom výkone trestu odňatia slobody. Aj tu, ako aj v prípade domáceho väzenia alebo trestu povinnej práce platí, že uprednostnenie peňažného trestu pred trestom odňatia slobody nebude mať za následok navyšovanie obsadenosti väzníc a súčasne sa eliminujú negatívne vplyvy na rodinu odsúdeného spôsobené pobytom odsúdeného za mrežami. Ide o pokrokové zmýšľanie, ktoré súčasný Trestný zákon nereflektuje, a taktiež o reálnu snahu o postupné uprednostňovanie restoratívnej pred retributívnou justíciou.
posilnenie ochrany obetí znásilnenia
Veľkým krokom vpred je nepochybne aj navrhovaná úprava trestného činu znásilnenia. Skutková podstata trestného činu znásilnenia je v súčasnosti naplnená len v prípade, ak niekto „násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť“. Bez váhania možno konštatovať, že sexuálny styk by mal za každých okolností prebiehať dobrovoľne. Podľa dôvodovej správy v prípade, že by došlo k situácii, keď by bol styk vykonávaný bez súhlasu zúčastnenej osoby, pôjde o znásilnenie.
Nové paragrafové znenie predmetného trestného činu by malo viac chrániť ženy, ktoré vzhľadom na okolnosti daného momentu nemajú možnosť, resp. majú obavu povedať „NIE“. Takáto situácia je často zneužívaná mužmi, ktorí v mnohých prípadoch podľa vyjadrení psychológov konajú pudovo a nedbajú na pocity a psychické prežívanie ženy, pre ktorú ide o dlhodobú závažnú mentálnu záťaž, z ktorej v mnohých prípadoch vzniká až doživotná trauma s neodstrániteľnými následkami.
hranica škody
Okrem spomenutých zmien sa pripravuje aj návrh zvýšenia hranice malej škody na 500 eur. Horná a dolná hranica trestnej sadzby sa pri niektorých trestných činoch upraví podľa spomínaného princípu „k slabším miernejší, k silnejším prísnejší“. Taktiež sa navrhuje zavedenie nových trestných činov, ako napríklad nečisté korporátne praktiky, porušovanie ochrany zvierat a porušovanie ochrany oznamovateľa.
spoločnosť potrebuje silnejšiu ochranu
Súčasný Trestný zákon má viacero medzier a ani predložená novela nie je úplne dokonalá, čo však platí v prípade každého zákona. Novela reflektuje na aktuálne a dlhodobo ignorované problémy spoločnosti s cieľom nájdenia efektívnych prostriedkov na ich vyriešenie. Nepochybne ide o vítanú zmenu, ktorá prispeje k zvýšeniu primeranosti v trestaní protiprávneho správania. Novela má aj potenciál umožniť rýchlejšie začlenenie páchateľov menej závažných trestných činov do spoločnosti, čo môže pozitívne prispieť k zvýšeniu dôvery občanov v trestné súdnictvo na Slovensku. Na margo uvedeného však treba podotknúť, že návrh novely Trestného zákona bol predložený zatiaľ len do medzirezortného pripomienkového konania, teda tieto zmeny ešte nie sú platné a ráta sa s účinnosťou od 1. júna 2023. Jej finálnej podobe, tak ako bude predložená do parlamentu, bude predchádzať ešte náležitá diskusia s odbornou verejnosťou a súčasne je otázne, v akej finálnej podobe bude napokon schválená v Národnej rade SR. Veríme však, že sa podarí naplniť cieľ a zámer predmetnej novely Trestného zákona.
JUDr. Ján Grman, PhD., advokát
Martin Balega, právny asistent
L/R/P advokáti, s.r.o.