udalosti, ktoré hýbu legislatívou
V Slovenskej republike sme boli častokrát svedkami toho, že zákonodarný orgán postupoval pri prijímaní právnych predpisov pod enormným tlakom médií, resp. časti verejnosti. Dôsledkom bola opakovane a urýchlene sa meniaca legislatíva bez širšej odbornej a spoločenskej diskusie. Dosiahnutý výsledok nie vždy zodpovedal zámerom zákonodarcov. Faktom je, že v našej spoločnosti žijú osoby rovnakého pohlavia v rámci partnerských vzťahov, z dôvodu čoho by mal štát funkčne a efektívne regulovať vzťahy týchto osôb. Pokiaľ to súčasný právny poriadok nerieši, je na mieste apelovať na zákonodarný zbor, aby vykonal účinnú nápravu.
Cesta k správnemu nastaveniu právneho poriadku však nemôže byť vydláždená hystériou médií a politikov. V tak citlivých témach, ako je legislatívne podchytenie práv LGBTI ľudí, treba postupovať predovšetkým odborne a zachovávať si čo najväčší odstup od emócii davu. V opačnom prípade sa opätovne príjmu len naoko populárne opatrenia, ktoré pre nekomplexnosť nezlepšia postavenie spolužijúcich osôb rovnakého pohlavia, ale naopak, prispejú k väčšej polarizácii spoločnosti a v konečnom dôsledku aj k nesprehľadneniu právneho poriadku.
čo píše história
Na úvod si dovolíme krátky historický exkurz do legislatívnych snáh zákonodarcov o zakotvenie úpravy vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia. Doposiaľ sa jednalo o neúspešné pokusy. V rámci NR SR prebiehali diskusie o zavedení rôznych foriem registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia už od roku 2001. Medzi prvé z nich patrí návrh z dielne Strany demokratickej ľavice. Kým SDĽ, neskôr aj SaS v roku 2012 koncipujú životné/registrované partnerstvo ako zväzok osôb rovnakého pohlavia, novšie návrhy, či už poslanca Tomáša Valáška alebo ostatný návrh z dielne SaS, už definujú životné partnerstvo, resp. partnerské spolužitie ako zväzok osôb bez ohľadu na ich pohlavie.
Návrh poslanca Valáška vymedzoval životné partnerstvo ako zväzok dvoch osôb bez ohľadu na ich pohlavie. Životné partnerstvo by malo podľa návrhu vzniknúť na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia, a to súhlasným vyhlásením pred matričným úradom alebo v cudzine pred orgánom na to určeným. Podstatným obsahom návrhu je okrem úpravy vzniku a zániku životného partnerstva, práv a povinností životných partnerov aj úprava bezpodielového spoluvlastníctva, osvojenia maloletého dieťaťa druhého životného partnera a výkonu rodičovských práv a povinností k deťom. V zmysle predloženého návrhu by vznikalo bezpodielové spoluvlastníctvo aj uzavretím životného partnerstva. Životní partneri by súčasne mali možnosť nadobúdanie do bezpodielového spoluvlastníctva vylúčiť na základe vzájomného súhlasného vyhlásenia ešte pred uzatvorením životného partnerstva, ako ho aj neskôr dodatočne založiť zápisom do knihy životných partnerstiev. Návrh zákona upravoval aj spoločné hospodárenie a vyživovaciu povinnosť počas a po zániku životného partnerstva. Pokiaľ by životní partneri žili v spoločnej domácnosti s dieťaťom, boli by povinní sa o dieťa starať a spoločne sa podieľať na jeho výchove.
aká bola odozva
Neschválenie návrhu v NR SR vyvolalo u časti politického spektra a v niektorých médiách pobúrenie. Následne nebol schválený ani návrh SaS, ktorý si ani nedával za cieľ komplexne riešiť problémy LGBTI ľudí, ale len zlepšiť legislatívu v oblasti majetkových práv týkajúcich sa osôb žijúcich vo vzájomnom vzťahu. Kritika, ktorá sa objavila po neprijatí predmetných zákonov, predovšetkým navodzovala dojem, že v súčasnosti sú spolužijúce osoby rovnakého pohlavia v právnom vákuu bez akejkoľvek ochrany. S uvedeným sa však nie je možné v úplnosti stotožniť. Dnešná právna úprava umožňuje vzájomné dedenie spolužijúcich osôb. Za optimálne riešenie sa navrhuje spísanie závetu, v opačnom prípade sú spolužijúce osoby zaradené do druhej dedičskej skupiny v rámci zákonného dedenia. Čo sa týka prístupu k údajom zo zdravotnej dokumentácie, za súčasného právneho stavu je najefektívnejšie udelenie písomného plnomocenstva spolužijúcej osobe. Spolužijúce osoby rovnakého pohlavia dnes nemajú možnosť nadobúdať majetok do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže jeho vznik je viazaný na vznik manželstva. V danom prípade si však autori článku nedovolia s určitosťou prezentovať názor, či by bolo bezpodielové spoluvlastníctvo u spolužijúcich osôb rovnakého pohlavia prínosom. Považujú však za právne nezodpovedné, aby si páry, bez ohľadu na to, či sa jedná o páry rovnakého alebo opačného pohlavia, mohli voľne určiť, či chcú za trvania regulovaného životného partnerstva nadobúdať majetok do bezpodielového spoluvlastníctva alebo nie. Autori tohto článku spochybňujú opodstatnenosť životného partnerstva u párov opačného pohlavia – registrovaným a štátom uznaným zväzkom medzi mužom a ženou je predsa manželstvo a nie je potrebné zavádzať pre nich nové inštitúty.
Na druhej strane však uznávajú, že viacero praktických aspektov života spolužijúcich osôb rovnakého pohlavia v súčasnosti právne upravených nie je. Ako skonštatovalo aj ministerstvo spravodlivosti, jedná sa najmä o ochranu osobnosti po smrti partnera, niektoré nároky na sociálne dávky pre partnerov rovnakého pohlavia, prechod nároku na splatné pohľadávky zo sociálneho zabezpečenia na žijúceho životného partnera, prechod peňažných nárokov zamestnanca po jeho smrti na žijúceho partnera, uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, poskytnutie daňového bonusu na vyživované dieťa, pokračovanie v živnosti po smrti podnikateľa pre žijúceho partnera a pod.
litera zákona musí byť funkčná
Vo všeobecnosti možno povedať, že žiaden z doterajších návrhov neriešil úpravu práv spolužijúcich osôb rovnakého pohlavia komplexne. Apelujeme preto na zákonodarcov, aby zachovali odbornosť a nehľadali rýchle, povrchné a populárne riešenia, ktoré v niektorých častiach stavajú na hlavu náš právny poriadok a v neposlednom rade je otázny ich súlad s Ústavou SR. K úprave práv LGBTI ľudí tak pristúpme vo vzájomnom konsenze a po zohľadnení skutočných potrieb týchto ľudí, ale aj v voči názorom spoločnosti, cirkví a náboženských spoločností a verejných autorít.
- JUDr. Martina Lysinová, LL.M., advokát
- JUDr. Tomáš Lysina, PhD., LL.M., advokát
- Mgr. Erik Macek, advokátsky koncipient
- advokátska kancelária L/R/P advokáti, s.r.o.